Obamová s dcérami navštívila Múzeum holokaustu
Americká prvá dáma Michelle Obamová a jej dve dcéry 14-ročná Malia a 12-ročná Sasha navštívili v stredu v Berlíne Múzeum holokaustu.
Súčasťou prehliadky miest súvisiacich s históriou nacizmu a studenej vojny bola aj návšteva miesta priechodu medzi Západným a Východným Berlínom nazvaným západnými mocnosťami Checkpoint Charlie ako aj pozostatok Berlínskeho múra na dlhé roky rozdeľujúceho Nemecko na dve časti.
Pri pokuse o útek zomrelo pri Berlínskom múre najmenej 136 Východných Nemcov. Michelle a jej dve dcéry sprevádzala Obamova nevlastná sestra Auma, ktorá študovala v Nemecku a žije v Keni.
Pri Berlínskom múre sa k Obamovým „ženám“ pripojil aj Joachim Sauer, manžel nemeckej spolkovej kancelárky Angely Merkelovej.
Do hlavného mesta Nemecka priletel priamo zo summitu skupiny G8, ktorý sa konal v Severnom Írsku a okrem iných svetových lídrov sa na ňom zúčastnila i Merkelová považovaná za jedného z najvplyvnejších predstaviteľov Európskej únie.
Hlavným predmetom rokovaní s Obamom by mala byť dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA, kancelárka však prisľúbila, že od amerického partnera bude taktiež požadovať vysvetlenie aktuálnej kauzy sledovania telefonickej a internetovej komunikácie cudzincov.
Nemecko je na podobné zásahy do súkromia obzvlášť citlivé, keďže obyvatelia majú stále živé spomienky na praktiky nacistického a komunistického režimu.
Tamojší aktivisti na stredu ohlásili viaceré demonštrácie proti americkému programu sledovania, na ktorých by sa malo zúčastniť 50 až 500 ľudí.
Americký prezident komentoval tento škandál okolo údajného špehovania a zdôraznil, že americkí špióni sa „nehrabú“ v mailoch nemeckých, francúzskych či amerických občanov.
Obama obhajoval kontrolu telefonických a internetových dát tam, kde je to na mieste a zdôraznil, že medzi zaistením bezpečnosti občanov a ochranou ich súkromia musí existovať rovnováha. Tá podľa jeho slov viedla už k záchrane mnohých životov a odvráteniu najmenej 50 teroristických hrozieb.
Program náhodného sledovania telefonickej a internetovej komunikácie zo strany Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) odhalil bývalý zamestnanec Ústrednej spravodajskej služby (CIA) dvadsaťdeväťročný Edward Snowden, čo vyvolalo doma aj v zahraniční vlnu kritiky a hnevu.
Obrazom: Obamova návšteva v Nemecka
Obamova návšteva Nemecka je už treťou od roku 2009, keď sa stal prvýkrát prezidentom, v Berlíne však bol naposledy ešte ako kandidát počas predvolebnej kampane v roku 2008. Dvadsaťštyrihodinový pobyt predchádza 50. výročiu vystúpenia prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho vo vtedajšom Západnom Berlíne, kde sa na znak solidarity vyhlásil za jedného z Berlínčanov.
Pred Brandenburskou bránou v roku 1987 vystúpil aj prezident Ronald Reagan, ktorý vyzval sovietskeho lídra Michaila Gorbačova na jej otvorenie a zbúranie Berlínskeho múra. Ťažiskom Obamovho prejavu by mala byť transatlantická spolupráca.
Okrem kancelárky by sa mal Obama v stredu stretnúť aj s jej hlavným súperom v nadchádzajúcich voľbách, sociálnym demokratom Peerom Steinbrückom. Amerického lídra by mal počas dňa prijať taktiež nemecký prezident Joachim Gauck.
Americký prezident Barack Obama v stredu odmietol prezradiť, aký typ vojenskej podpory pošle sýrskym povstalcom. Práve skončený summit krajín G8, na ktorom sa svetoví lídri dohodli na hľadaní riešenia prostredníctvom rokovaní, pritom zhodnotil pozitívne.
Naopak ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin v stredu uviedol, že americký protiraketový štít je veľkou prekážkou pre akékoľvek ďalšie znižovanie jadrového arzenálu oboch krajín.
„Ako môžme brať vážne myšlienku redukcie strategických nukleárnych zbraní, keď Spojené štáty budujú štít, ktorý má tieto zbrane zneškodňovať?“ povedal Rogozin novinárom. „Jednoznačne vláda takéto návrhy nemôže brať vážne,“ zdôraznil ruský vicepremiér, ktorý dozerá na obranu a jadrový priemysel.
Obama neprezradil, aké zbrane pošle do Sýrie
Podľa vlastných slov sa však rozhodol, že nie je možné, aby sýrsky prezident Baššár al-Asad znovu získal legitimitu, hoci sa na tom lídri na summite pre postoj Ruska nedohodli. Obama sa tak vyjadril na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v Berlíne.
Podľa Baracka Obamu úspory nesmú ničiť životy ľudí
Americký prezident Barack Obama počas stredajšieho vystúpenia pred Brandenburskou bránou v Berlíne potvrdil, že USA znížia počet jadrových zbraní na o tretinu a na podobný krok vyzval aj Rusko.
Šéf Bieleho domu v uvoľnenom tóne na začiatku poďakoval za vrúcne privítanie a vyjadril radosť z možnosti prehovoriť v slobodnom a zjednotenom Nemecku.
Laureát Nobelov ceny mieru, ktorý si počas prejavu dal dole sako, spomenul Marshallov plán a jeho pozitívne dopady na obnovu vojnou zničenej Európy.
Obama pred symbolom zjednotenia Berlína hovoril aj o vojne v Afganistane, ktorá sa podľa jeho slov blíži k záveru a ako dodal, ikona svetového terorizmu Usáma bin Ládin už neexistuje.
Obama sa venoval aj boju proti klimatickým zmenám a stavu ekonomiky.
Ako poznamenal na margo úsporných opatrení v Európe, vyrovnané rozpočty by nás nemali odkloniť od úlohy zlepšovať životnú úroveň ľudí. Podľa neho by politika úspor mala prejsť zmenou, ak spôsobuje vysokú nezamestnanosť a zhoršuje životy ľudí.
„Všetci musíme zaručiť, aby sa naše rozpočty nevymkli spod kontroly. Všetci musíme prejsť štrukturálnymi zmenami v záujme lepšej a konkurencie schopnej ekonomiky. Čo je však ťažké, je zamerať sa na rast a nestratiť z dohľadu hlavný cieľ – urobiť životy ľudí lepšími. Keď preto začneme vidieť, že nezamestnanosť mladých ľudí je príliš vysoká, v istom bode musíme zmeniť náš prístup a zaistiť, že nestratíme jednu generáciu, ktorá sa možno nikdy nezotaví zo škôd na svojich profesionálnych kariérach,“ dodal americký prezident.