Volali ho Ivan. Monštruózny megabus z južného pólu sa dočkal svojho osudu - FOTO

Po tridsiatich rokoch v službe absolvoval posledné antarktické leto.
Ivan the terra bus
Ivan The Terra Bus má cieľovú zastávku na Novom Zélande. Foto: U.S. Antarctic Program/Elaine Hood/Mike Lucibella

Volali ho Ivan. Ikonický megabus to už má zrátané. Po tridsiatich rokoch v službe absolvoval posledné antarktické leto. Po ňom malo nasledovať šrotovisko, neskôr možno aukcia, no nakoniec sa dočkal spravodlivého osudu za takú dlhú službu.

Ivan The Terrible

Ivan Hrozný by sa možno aj v hrobe obracal, keby vedel, že práve po ňom bol pomenovaný Ivan The Terra Bus. Ivan IV známy ako Ivan Hrozný bol ruský panovník a prvý ruský cár, ktorého púť na tomto svete sa skončila v roku 1584.

Ivan The Terra Bus bol zas neobmedzený vládca ľadovej cesty medzi letiskom a základňou McMurdo nachádzajúcou sa na kraji sveta – v Antarktíde. Jeho tridsaťročné panovanie skončilo letnou sezónou 2024/2025 (leto v tých končinách už samozrejme bolo).

Pôvodne mal cestovať alebo na šrotovisko, alebo do aukcie, no ako píše Atlas Obscura stovky vedcov, cestovateľov a nadšencov tomuto nejasnému osudu zabránili. Ivan The Terra Bus má cieľovú zastávku na Novom Zélande, kde by mal ako súčasť histórie Antarktídy zostať, byť opravený a naďalej udržiavaný.

Ivan The Terra Bus

Ivan The Terra Bus sa pôvodne nemusel volať takto, no spomedzi viacerých návrhov na jeho pomenovanie bol práve tento víťazný. Hlasovanie prebehlo pri jeho príchode na základňu v roku 1993. Zaúčinkovala vtedy spojitosť medzi Ivanom Hrozným (v angličtine Ivan The Terrible) a jeho novým menom Terra Bus. Obyvateľom stanice sa to skrátka zdalo vtipné a výstižné.

Z viacerých hľadísk, aj z hľadiska štandardu autobusovej dopravy to bol naozaj hrozný autobus – ťažký, veľký a pomalý so slabým vybavením. No na druhú stranu bol pre základňu McMurdo, jej obyvateľov a návštevníkov mimoriadne dôležitý. Zabezpečoval totiž odvoz z letiska priamo na základňu.

Pravdou ale tiež je, že okrem Ivana Hrozného obyvateľov základne motivovalo k pomenovaniu autobusu Ivan The Terra Bus i jeho oficiálny názov – Terra Bus a zároveň fakt, že nad základňou McMurdo sa týčili dve hory – Erebus a Terror – tie zas získali mená po prvých lodiach, ktoré na miesto dorazili HMS Erebus a HMS Terror. Pod názvom pre tento autobus je podpísané meno inžiniera Johna Wrighta.

Bol skutočným majákom nádeje

Kým základňa McMurdo sa nachádza na južnom cípe ostrova Ross na skok od samotnej Antarktídy, najbližšie letisko sa nachádzalo na zamrznutom oceáne. Teda iba do chvíle, kým ľad pod letiskom neprestal byť stabilný, v takých situáciách sa letisko posunulo ešte o nejaký ten kilometer ďalej. Autobus Ivan stojaci na okraji letiskovej plochy tak bol skutočným majákom nádeje pre všetkých, ktorí zažili nervy drásajúce lety a pristátia na ľade na tomto južnom ľadovom cípe sveta.

Ivan cestujúcich za každým za ostatných tridsať rokov bezpečne odviedol na alebo zo základne a to aj napriek niektorým hrozivým blizardom, ktoré na mieste zvykli občas vyčíňať. Stal sa skutočnou ikonou základne, ktorá mala a stále má popri Ivanovi desiatky ďalších extrémnych mašín. Jeho hranatá červená karoséria i jeho meno spôsobili, že Ivan sa stal ikonou.

Ivan the terra bus
Ivan The Terra Bus má cieľovú zastávku na Novom Zélande. Foto: U.S. Antarctic Program/Elaine Hood/Mike Lucibella

Ivan the autobus

Ivan The Terra Bus je masívny trojnápravový moloch postavený kanadskou firmou Foremost. Disponoval šiestimi balónovými pneumatikami so šírkou takmer 1,8 metra, ktoré boli dramaticky podhustené tak, aby dobre rozložili hmotnosť autobusu samotného i maximálne 56-tich cestujúcich sediacich na drevených laviciach a ich prípadnej batožiny.

Jeho parametre boli a stále sú impozantné, aj keď na najnovších fotografiách už vidieť, že z hmotnosti trošku ubúdalo prostredníctvom hrdze, ktorá sa do Ivana v niektorých oblastiach zahryzla. Nuž a tá hmotnosť – maximálne 24,5 tony. Celková dĺžka 13,7 metra, šírka 3,65 metra. Priam vtipný je jeho polomer otáčania – takmer 49 metrov. Keďže však na ľade nezvyklo byť veľa prekážok, nikomu to neprekážalo.

„Transplantácia srdca“

Ivan pritom už mal počas tých rokov za sebou transplantáciu srdca. Pôvodne mal inštalovaný masívny štvorvalec s výkonom cca 250 koní, no neskôr dostal modernejší no stále obrovský CAT radový šesťvalec s výkonom až 300 koní a krútiacim momentom takmer 1300 Nm. V oboch prípadoch išlo samozrejme o naftové agregáty, ktoré skôr než na výkon boli určené na krútiaci moment.

Ten Ivan rozdeľoval na všetky tri nápravy pre adekvátnu trakciu. Maximálna rýchlosť bola 32 km/h pri 2200 ot/min, niektoré zdroje píšu dokonca až 41 km/h, no obvykle Ivan jazdil pomalšie. Aby vôbec mohol slúžiť svojmu účelu, pred každou jazdou sa potreboval dostať do prevádzkovej teploty, čo v daných mrazoch nebolo jednoduché. Ivanovi však na zohriatie stačilo „iba” 30 až 60 minút chrchotania na mieste.

Za svoj dlhý život odviezol približne 100-tisíc cestovateľov na najstudenšom a najnehostinnejšom kúsku sveta. Nečudo, že si aspoň časť z nich na Ivana spomenula a zariadila mu pekný dôchodok v podstatne teplejšom prostredí.