Škoda 720 – prototyp, ktorý sa nikdy nedočkal výroby

BRATISLAVA 2. júla (WEBNOVINY) – Vývoj Škody 720 začal v roku 1967 a o sériovej výrobe sa uvažovalo od roku 1973. Pôvodným impulzom bol projekt vtedajšieho riaditeľa automobilky Ing. Josefa Šimona „Rozvoj integrované výroby osobních vozů v ČSSR“, ktorý okrem iného rozoberal aj rozšírenie produktového portfólia o nový modelový rad 720 (s motormi 1250 a 1500 cm³). Nový model mal byť vyrábaný vo verzii sedan, tudor, kombi, ale aj ako kupé.

Technické a estetické riešenie modelu 720 mala na starosti skupina špičkových odborníkov z AZNP (Automobilové Závody Národní Podnik) Mladá Boleslav, pričom prvú funkčnú vzorku navrhol karosár AZNP Kvasiny Ing. Josef Brokeš v roku 1967. Jeho päťdverový sedan so splývajúcou zadnou časťou bol evidentne inšpirovaný slávnym Renaultom 16, bohužiaľ však trpel mizernou tuhosťou karosérie. Druhým karosárom bol Ing. Jan Žáček, ktorý v rokoch 1968 až 1969 navrhol sedan, kupé i kombi, nie s však práve najvydarenejším dizajnom. Ten asi najlepšie ohodnotili jeho spolupracovníci, ktorí tieto protypy nazývali „Žáčkove boudy“.

Na návrh vtedajšieho hlavného konštruktéra AZNP Ing. Stanislava Sajdla však automobilka začala jednanie s talianskymi dizajnérskymi spoločnosťami a tak Žáčkove linie definitívne doladil v rokoch 1969 a 1970 už v tej dobe uznávaný taliansky dizajnér Giorgetto Giugiaro s Italdesignom. Pri návrhoch voliteľnej výbavy sa uvažovalo aj na tú dobu s veľmi pokrokovými prvkami ako napríklad automatická prevodovka, klimatizácia, posilňovač riadenia, či dokonca ABS. Nezabúdajte, že išlo o Škodovku a písal sa rok 1970! Tieto prvky sa totiž u Škodoviek objavili až v 90-tych rokoch vo Felicii, automatická prevodovka až v Octavii.

Škoda 720 mala byť vybavená dvoma verziami motorov: slabší mal objem 1, 2 litra, zatiaľ čo ten silnejší bol väčší – 1, 5 litra. Menší motor produkoval 48,5 kW (66 k), na 100 km spotreboval približne 11,5 litra benzínu a Škodu 720 rozbehol na rýchlosť 136 km/h. Silnejšia verzia motora disponovala výkonom 62,5 kW (87 k). Spotreba bola iba o málo vyššia (zhruba 11,8 litra) a maximálny rýchlosť Škody 720 s týmto motorom bola 152 km/h.

Hlavným rozpoznávacím znakom medzi oboma verziami mala byť predná maska – slabší variant mal len dva reflektory, zatiaľ čo verzia LUX so silnejším motorom mala mať vpredu štvoricu svetlometov. Motor s rozvodom OHC poháňaným remeňom bol dostatočne veľký, takže ľahko vznikli jeho modifikácie s objemom 1 600, 1 800 a 2 000 cm3.

K sériovej výrobe Škody 720 však nikdy nedošlo. Vývoj modelu bol prakticky kompletne ukončený, boli urobené aj skúšky životnosti, pripravené matrice, ale sériovej výroby sa nikdy nedočkali. Dôvodom, prečo sa tak stalo, mohlo byť údajne aj to, že si to neprial vtedajší ZSSR. Realita bola ale predsa len iná. ZSSR žiadnu výrobu nezakazoval, práve naopak. Vedenie ZSSR tlačilo na svoje bratské štáty aby vyvíjali a vyrábali svoje vlastné automobily, pretože ich závod LADA v Togliatti nestíhal výrobu ani pre domáci trh a nie ešte pre bratské štáty. Pravdou však je aj to, že príchod automobilu bol nešťastne načasovaný na obdobie normalizácie, kedy sa vymenilo vedenie prakticky na všetkých úrovniach. Odborníci boli pre svoje názory a postoje k r.1968 „odprataní“ a ich nástupcovia dosadení stranou a vládou už toto nadšenie nezdieľali.

V tej dobe sa tiež investovali veľké peniaze do industrializácie Slovenska a pre české investície peniaze neostali. Na vybudovanie nových výrobných hál a na nové výrobné technológie chýbali miliardy Kčs aj preto, lebo v tej dobe automobilka stále ešte splácala úvery za nové technológie pre výrobu „embéčok“. Uvažovalo sa aj o možnej výrobe Škody 720 v Bratislavských automobilových závodoch v Bratislave (terajší VW), čo však stroskotalo z viacerých dôvodov. Poslednou bodkou bolo nariadenie vlády ČSSR Dr. Ľ. Štrougala z novembra 1972 , ktorým definitívne zastavila projekt „Škoda 720“. Namiesto luxusného sedanu s pozdĺžne uloženým motorom pod prednou kapotou a pohonom zadných kolies sme sa teda dočkali iba mierne modernizovanej Škody 1000 MB, čiže Škody 100/110. Pri príprave modelov Škoda 105/120 však boli použité niektoré línie a riešenia zo Škody 720.

Počas vývoja Škody 720 vzniklo pravdepodobne 15 prototypov. V súčasnosti však existujú už iba tri. Jeden s 1,2-litrovým motorom modrej farby môžete nájsť v múzeu automobilky Škoda v Mladej Boleslavi. Ďalší červený so silnejším 1,5- litrovým motorom je prihlásený v Prahe. Tretí kúsok je na Slovensku. Ide o jeden z dvoch funkčných prototypov postavených ešte samotným Giugiarovým dizajnovým štúdiom Italdesign. Auto je červenej farby a poháňa ho väčší motor s objemom 1,5-litra.

Dojmy z auta

Škodu 720 som teraz naživo videl po prvýkrát v živote. Hneď na prvý pohľad je to naozaj krásne auto. Trochu mi pripomínalo Alfy Romea z tohto obdobia. Možno to bolo aj tým červeným lakom, no našli by sme tam pár spoločných prvkov. Predsa len dizajn pochádza z pera Taliana. Interiér bol zase čisto „Škodovácky“. Pôsobí síce oveľa honosnejšie ako interiéry akejkoľvek Škody z podobného obdobia, no chýbal mu taliansky šmrnc a luxus. Možno to bolo tým, že niektoré prvky som poznal z iných Škodoviek, ale zrejme hlavne tým, že to auto bolo naozaj také „surové“. Predsa len to je prototyp.

Fakt, že sedíte za volantom prototypu, pocítite aj pri jazde. Riadenie má naozaj poriadnu vôľu. Nie že by som bol rozmaznaný z nových áut, veď sám mám veterána, ale toto bol detail, ktorým proste nebolo nutné sa zaoberať. Giugiaro skonštruoval tento konkrétny prototyp na to, aby predviedol vedeniu mladoboleslavskej Škody dizajn. Riadeniu sa zrejme až toľká pozornosť nevenovala. Motor je však dobrý. Väčšiemu agregátu s objemom 1,5-litra sila nechýba. Pri zatlačení plynu ochotne potiahne a s radosťou šplhá do otáčok.

Škoda 720 na mňa pôsobila ako veľmi seriózne auto. Veľký a priestranný sedan má nie len vydarený dizajn, ale aj motor a jazdné vlastnosti sú o niečom úplne inom, ako to bolo v prípade Škody 100. Čo už, vozový park Slovenska mohol vyzerať úplne ináč, keby sa neudiali niektoré veci, ktoré sa ale bohužiaľ udiali…

Zvyčajne moja prvá otázka znie: „Prečo ste sa rozhodli práve pre toto auto?“. V tomto prípade je však skôr namieste otázka: „Ako ste sa k takémuto autu dostali?“

Budete sa čudovať, ale k tomuto neobyčajnému autu som sa dostal úplne obyčajne. Cez inzerciu na www.autobazar.eu. Je pravda, že presne pre toto auto som sa nerozhodol. Ani som ho cielene nehľadal. Človek proste neráta s tým, že by si mohol kúpiť prototyp, auto, ktoré sa nikdy nevyrábalo. Mal som našetrené nejaké peniaze a keďže som vždy sníval o veteráne, chcel som si splniť svoj sen. Pôvodne som hľadal Škodu Feliciu, no zrazu som natrafil na toto auto. Bolo v procese renovácie a tak som sa poradil so svojim dobrým kamarátom mechanikom, či by bol ochotný sa pustiť do tohto projektu. On súhlasil a tak sme boli auto pozrieť. Ani som nevedel ako a bolo moje. Všetko sa to zomlelo v priebehu pár dní.

Ako dlho už vlastníte toto auto?

Mám ho od marca 2008. Ako som už povedal, auto bolo v procese renovácie, takže ho bolo potrebné dokončiť. Nebolo to ľahké. Viete, zohnať diely na akékoľvek staré auto, býva niekedy problém. No zohnať diely na prototyp, až to je ozajstný problém. Je pravda, že je to Škodovka a tak sa dali použiť niektoré diely z iných modelov značky Škoda. Zo 120-tky sú páčky na smerovky a stierače, niektoré ďalšie ovládače sú zo Škody 100. Auto však bolo relatívne kompletné a tak sme museli pri dokončovaní improvizovať našťastie iba v detailoch. Do značnej miery je teda auto v pôvodnom stave. Po dvoch rokoch sa nám ho konečne podarilo dokončiť a tak som si ho prvýkrát užíva v sezóne 2010.

Ako je to s náhradnými dielmi?

No ako som už spomínal, je to ozajstný problém. Niektoré diely ako napríklad volant, nemajú ani v Mladej Boleslavi. Ani motor pod kapotou auta nebol používaný v iných modeloch. Vyrobilo sa možno iba 30 takýchto agregátov, a tak nie sú diely ani na motor. Ide o motor, ktorého ventilový rozvod bol poháňaný ozubeným remeňom, nie reťazou. Musel som teda nájsť remeň s rovnakou šírkou a rovnakým počtom zubov. Nakoniec pasoval remeň z nejakej Toyoty z 80-tych rokov. S dielmi je to teda dobrodružstvo.

Ako často jazdíte na tomto aute?

Aj v súvislosti s nedostupnosťou dielov nie až tak často. Viete, nemusím nabúrať ja, ale ak nabúra niekto do mňa, mohol by to byť seriózny problém. Aj keď plechy by sa možno vyklepať dali, neviem ako by som zháňal napríklad také zadné svetlá. No a takýchto nenahraditeľných súčiastok je na aute ďaleko viac. Samozrejme, to auto mám preto, aby mi robilo radosť, takže keď je niekedy v nedeľu pekné počasie, rád sa na ňom preveziem. Tak isto sa snažím zúčastňovať všetkých veteránistických akcií do tých cca 170 km od môjho bydliska.

Technické údaje: