Ferrari si pred piatimi rokmi povedalo, že akokoľvek dobré sú súčasné a nadchádzajúce hybridné super a hyperšportové modely, ktoré ponúka, má veľa zákazníkov, ktorí o nové extrémne výkonné hybridy nestoja a chcú rokmi overenú klasiku v novom šate. A tak stvorilo model, ktorý dával česť sladkému obdobiu klasických superšportov a zároveň umožňoval zákazníkom žiť si svoj perfektný život bez akýkoľvek zmien. Skrátka Dolce Vita. Tento model pomenoval podľa najdôležitejšieho zakladajúceho mesta celého Apeninského poloostrova – podľa mesta Rím.
Po piatich rokoch Rím nahrádza ďalšou esenciou „talianskosti” a sladkého života v podobe mesta Amalfi. Vyslovene ikonické mesto v regióne Kampánia na juhu Talianska, ktoré sa vryje do pamäti bez ohľadu na to, či pozeráte len na fotografiu, alebo ste v ňom naozaj boli. Neďaleko Neapola, na úpätí kopcov, okolo more, útesy, pamätihodnosti, kultúra, skrátka dokonalosť sama. Ešte keby tam toľko turistov nechodilo, ale to už je vedľajšie…
Ferrari Amalfi – sladký život na okreskách pri pobreží
Amalfi sa od modelu Roma príliš neposúva, skôr ho evolvuje do novej podoby. Zjavné dizajnové zhody naznačujú, že Amalfi je dôkladný facelift modelu, ale z úcty k Ferrari to samozrejme nemyslíme vážne.
Model má prepracovanú prednú časť s novým svetelným podpisom, prerobenú kapotu, prelisy a aj zadná časť dostala nový dizajn. Pravdou je, že pre Amalfi nie je dôvod výraznejšie sa posúvať od Romy. Obe autá sú modernou interpretáciou archetypu menom kupé berlinetta s teoretickými zadnými sedadlami. Ferrari to nazvalo karoséria typu 2+. Obvyklé označenie 2+2 je teda ešte o kúštik ponížené.
Keď veľmi chcete znášať utrpenie, môžete to na zadných sedačkách skúsiť, no plnohodnotné sedenie je len pre dvojicu. Zadné sedenie sa tak skôr hodí ako dodatočný batožinový priestor, keďže v zadnom kufri pod sklom je len cca 273 litrov. Lenže ako vieme, talianske Dolce Vita nepotrebuje veľa batožiny. I keď pani manželka iste súhlasiť nebude. Nechajme však sexistické poznámky a poďme ďalej.
Asfalt, leto a tyrkysová
Predná tmavá línia prepojených svetiel, ktorá sa zakráda pod prednou kapotou a ktorá jej dodáva akýsi nadnesený šarm šikovne skrýva všetku senzoriku, ktorú iní skrývajú do loga, či do iných deklov na maske. Začiernené sú aj zadné svetlomety. Autu to pridáva dôraz a podčiarkuje jemné ale intenzívne línie karosérie.
No tým najväčšmi svedčí nová farba menom Verde Costiera – tyrkysová metalíza. Isteže je základnou metaforou pre talianske pobrežie, na ktorom tróni Amalfi. Keď si v galérii pozriete auto v bielej, celý šarm pobrežnosti a romantiky akosi zbledne.
Skutočné tlačidlá: lepšie to už byť nemôže
V kabíne Amalfi pokračuje v tradícii Ferrari v tzv. duálnom kokpite. Zážitok z rýchlo sa meniacich čísel rýchlomera a iných špecialít pohonu dodáva zobrazovačom aj pred spolujazdcom. Celkovo tak tri displeje ponúknu dostatok infozábavy pre oboch cestujúcich.
Ak by posádke nestačila hudba osemvalca, Ferrari ponúka príplatkové audio burmester so 14-timi reproduktormi a výkonom 1200 wattov. A doplnkové sú aj komfortné sedačky s 10-timi vzduchovými komôrkami masírujúcimi utrápené chrbtice posádky.
Takéto funkcie by ste v super a hyperšportoch ani nehľadali. Aj to je dôkaz formuly sladkého života a skôr GT-čkového naladenia automobilu. A k tomu patrí aj vrátenie sa značky k fyzickým tlačidlám na volante i na ďalších miestach. Radostné výkriky budúcich majiteľov Ferrari počuť až k nám.
Pohonná jednotka rovnaká a predsa iná
V8 je vo svojej podstate úplne nelogický nevyvážený motor, ktorý bol technologicky prekonaný už aspoň tisíckrát. Ale komu na takýchto poznámkach záleží? Jeho nelogickosť a nevyrovnanosť všetci milujeme, lebo sa prejavuje krásnym zvukom a nielen ním.
Toto je motor z rodiny F154 s objemom 3,8 litra. Twin turbo technológia, litrový výkon 166 koní a celkový maximálny 640 koní pri 7500 ot/min. Krútiaci moment je 760 Nm v rozpätí 3000 až 5750 ot/min. Ferrari motor pre účely Amalfi upravilo. Turbá sa vedia roztočiť až na 171-tisíc ot/min.
Turbá svištia, matrix pracuje
Tlaky turbodúchadiel vie auto ovládať vďaka novému manažmentu i vďaka novým senzorom tlaku pre obe strany motora zvlášť. Obe turbá sa ľahko roztočia a brutálna 8-stupňová dvojspojka v olejovom kúpeli má upravený softvér. Odľahčený vačkový hriadeľ (-1,3 kg), prerobený blok motora s presnejším opracovaním (-1kg) prispeli k úspore hmotnosti.
Novinkou pre Ferrari je tiež nízkoviskózny olej, ktorý znižuje odpor pri studenom štarte o 30% a tiež plochá kľuka pre ešte rýchlejšie reakcie na stlačenie plynu.
A k tomu zvuku: nový obtokový ventil vo výfuku pomáha nahradiť to, čo striktnejšie emisné pravidlá (aj emisie zvuku) pokazili. Nový katalyzátor je veda sama o sebe, volajú ho matrix a využíva svätú trojicu dotykovej úpravy – ródium, platina a paládium. Píšem, že matrix je umenie samo o sebe, o trošku viac techniky a drahých kovov a je z toho iron man…
Zopár údajov na záver
Technické parametre pri superšportoch máme radi všetci. Tak len zopár, aby veľa nebolo. Palivová nádrž 80 litrov. Rozloženie hmotnosti 50 na 50. Suchá hmotnosť 1470 kg. Dĺžka 4660 mm, rázvor 2670 mm, predný rozchod 1652, zadný 1679 mm.
Vpredu 245/35 R20, vzadu 285/35 R20 kolesá. Kotúče vpredu 390, vzadu 360 mm. Zadné krídlo pracujúce v dvoch režimoch pre nízky a vysoký prítlak. Zvýšenie prítlaku na rovinke o 110 kg pri 250 km/h pri zvýšení odporu vzduchu len o 4%.
