V posledných dňoch sa veľa hovorilo o prijatí Róberta Bezáka u Svätého Otca Františka. Vedeli ste o tom, že kardinál Vlk pripravuje túto audienciu?
Nie, nevedel som o tom.
A čo na to hovoríte? Boli ste prekvapený? Rozhnevalo vás to?
Nepovedal by som pravdu, keby som tvrdil, že táto audiencia nebola prekvapením. Bola. Pre nás všetkých. Nevedel som, že to pán kardinál pripravuje. Bol som tou správou skutočne prekvapený. Nahnevaný však nie. Nemám dôvod sa hnevať, že pápež prijal Mons. Bezáka.
Váš hovorca povedal, že stretnutiu sa tešíte. Niektorí ale naznačujú, že ste sa skôr možno zľakli.
Reakcia, ktorú sme dali do médií, bola úprimná. Som rád, že sa stretli. A či som sa zľakol? Prečo myslíte, že by som sa mal zľaknúť?
Možno preto, že teraz hrozí, že sa celá tá vec otočí. Že ho pápež rehabilituje, že sa ľudia dozvedia pravdu. Viacerí si myslia, že by vás nepotešilo, keby sa ľudia dozvedeli pravdu.
Nemám nijaký strach z rozhodnutí pápeža Františka. Vravel som to v minulosti a hovorím to aj teraz. Rešpektovali sme vždy a bez výhrad všetky rozhodnutia predchádzajúcich pápežov. Rovnako budeme rešpektovať aj rozhodnutia terajšieho Svätého Otca. Vážime si ho a máme ho radi. A nebojím sa pravdy. Nemám nijaký dôvod sa jej báť.
Zazneli však podozrenia, že tými prejavmi „radosti” nad Bezákovým prijatím u pápeža len otáčate kartu. Veď doteraz ste robili všetko preto, aby sa Bezák k pápežovi nedostal. Keď mu to nakoniec kardinál Vlk vybavil, taktizujete, lebo neviete, čo z toho bude. Nezdá sa vám to pokrytecké?
Neotáčam karty. Nerobil som nič preto, aby sa Mons. Bezák ku Svätému Otcovi nedostal. Máte pravdu v tom, že nik zatiaľ presne nevie, čo z toho celého bude. Ale nech pápež rozhodne akokoľvek, prijmem to.
Kardinál Vlk prezradil, o čom sa pápež rozprával s Bezákom
Bezák na Slovensku pôsobiť nechce, tvrdí kardinál Vlk
Múry sa prelomili, pápež prijal v Ríme Bezáka
Analytik kritizuje Kisku, u pápeža urobil neštandardné gesto
Kisku prijal pápež, hovorili aj o Bezákovi a pozval ho k nám
Povedzme to ináč. Nezdá sa vám trochu hanebné, že Bezáka k Svätému Otcovi sprevádzal český kardinál – namiesto slovenských biskupov? Nemali ste tam byť namiesto Vlka napríklad vy?
Nazdávam sa, že do značnej miery chápete zložitosť situácie. Mons. Bezák bol rozhodnutím Svätej stolice odvolaný z miesta trnavského arcibiskupa.Uvedomujem si, že mnohí to označia za alibizmus, ale dovoľte mi zopakovať ešte raz, že Róberta Bezáka som neodvolal ani ja, ani Konferencia biskupov Slovenska. Na to nikto z nás jednoducho nemá právomoc. Ja som nebol Bezákovým „šéfom”, ani „katom”, aj keď to niektorí stále opakujú. Mons. Bezák bol odvolaný rozhodnutím našej najvyššej autority. Ja som o jeho odvolanie nežiadal. Viedli k nemu ťažkosti v trnavskej arcidiecéze. Celá záležitosť bola a je pre nás veľmi bolestná. Zložitejšie je to o to viac, že Svätá stolica nemusí presne špecifikovať dôvody takýchto odvolaní. A neurobila to ani v tomto prípade. Nám však toto rozhodnutie neprináleží spochybňovať – a naozaj to nehovorím preto, že sa chceme skrývať za Vatikán. Rozhodnutie sme prijali ako rozhodnutie Svätého Otca – a v tom duchu nasledovali aj všetky ďalšie kroky. V danej situácii sme pokladali za správne ísť cestou nespochybňovania toho, ako rozhodol Rím. Je pre nás veľkou bolesťou vnímať rozdelenie medzi našimi veriacimi a je nám veľmi ľúto, že sme tomu nedokázali zabrániť. Ale nepovažovali sme za náležité, aby sme sa zo Slovenska angažovali takým spôsobom, akým to urobil napríklad pán kardinál Vlk.
Napriek tomu, že Bezák bol podľa všetkého odvolaný bezdôvodne, ba dokonca nespravodlivo?
Mons. Bezák nebol odvolaný bezdôvodne. Odvolanie prišlo po ťažkostiach a sporoch v jeho arcidiecéze. Otázka ľudskej spravodlivosti alebo nespravodlivosti je tu nesmierne komplikovaná, pretože jej súčasťou je veľké množstvo vzťahov a súvislostí – a nie je v mojej právomoci ani silách vynášať o tom rozhodnutia. Po uskutočnení apoštolskej vizitácie však prišlo odvolanie. Rím rozhodol, že Mons. Bezák by mal v situácii, ktorá vznikla, odísť z úradu. Nebola to bežná vec, ale chápali sme ju ako právoplatnú a definitívnu, i keď sa nezverejnili jej presné dôvody. Uvedomovali sme si obrovskú citlivosť i ťažkosť okolností, no pokladali sme za svoju povinnosť toto rozhodnutie rešpektovať. Všetko sa však stalo oveľa zložitejšie, pretože Mons. Bezák svoje odvolanie neprijal. Ako veci pokračovali, už poznáte.
Ale prečo ste niečo neurobili, prečo ste sa Bezáka nezastali, keď ste videli jeho poníženie a nejasnosť situácie?
Znovu opakujem, že celá vec je veľmi bolestná nielen pre Mons. Bezáka, ale aj pre nás všetkých. Keď situáciu Rím vyhodnotil tak, že bude nasledovať odvolanie, bolo to neočakávané, avšak ešte neočakávanejšia bola pre nás reakcia pána arcibiskupa. To, čo nasledovalo, nikto neplánoval, ani si nepredstavoval, ani nevedel domyslieť do dôsledkov. S Mons. Bezákom sme sa pokúšali komunikovať. Keď sme sa však nepostavili za jeho úmysel otvorene odporovať odvolaniu, aj za cenu prenesenia sporu do médií, postupne o komunikáciu s nami stratil záujem. Doteraz sa nám ju, bohužiaľ, nepodarilo obnoviť.
Pokúšali ste sa o to vôbec? Zaujímali ste sa o jeho osud? Prejavili ste svojmu bratovi aspoň kúsok lásky?
Uvedomujem si, že to mnohí budú znovu pokladať za alibizmus, ale určite ste počuli, že sme sa pokúšali Mons. Bezákovi ponúknuť aspoň materiálne zabezpečenie. Nebola to snaha si ho kupovať. To by bolo nielen zahanbujúce, ale aj samozrejme nedosiahnuteľné. Veď to je každému jasné. Zahanbujúce by však bolo aj to, keby sme sa aspoň nepokúsili ponúknuť mu prostriedky na živobytie. Museli sme napokon rešpektovať, že pán arcibiskup túto ponuku neprijal. Zároveň sme ju však nikdy neodvolali. Rovnako sme, bohužiaľ, postupne dospeli k tomu, že musíme rešpektovať aj jeho rozhodnutie viac sa s nami nekontaktovať.
Ani po jeho návrate na Slovensko? To vám bolo aj potom jedno, čo je s ním? A čo napríklad v tejto chvíli?
Jeho rozhodnutie v tomto smere, zdá sa, trvá naďalej. Žiaľ, nemôžeme sa tváriť, že je to inak… Neberte to, prosím, ako obviňovanie, tak to nemyslím. Hovorím to len z hľadiska vysvetlenia celej situácie. A možno aj pokusy o nadviazanie komunikácie vníma len ako vypočítavé alebo pokrytecké.
A nie sú také?
Myslíte v tom zmysle, že teraz sa už bojíme o svoju kožu, a tak chceme niečo predstierať?
A nechcete?
Nie, nebojíme sa o kožu a ani nechceme hrať žiadne pokrytecké hry.
Takže ak pápež nakoniec rozhodne, že Bezáka rehabilituje, čo urobíte?
Prijmem každé rozhodnutie Svätého Otca. Akékoľvek.
Dobre. Tak natvrdo. Aj keby Bezáka vymenoval namiesto vás?
Aj keby hneď Bezáka vymenoval namiesto mňa. Som tu len správca. Ja pozíciu bratislavského arcibiskupa nevlastním. Bola mi iba zverená. Autoritou, ktorá ma presahuje a ktorá mi ju môže kedykoľvek odobrať.
Čo potom výzvy na to, aby ste z funkcie odstúpil?
A tým zobral vinu za všetko na seba? Myslíte, že by to bol ten správny happyend? Predtým ste sa ma spýtali, či sa nebojím pravdy. Nebojím sa jej. Ale ak uzavrieme túto záležitosť tak, že za ňu bol zodpovedný bratislavský arcibiskup, potešíme pár ľudí – no nebudeme verní pravde.
Čo by bol teda podľa vás ten spravodlivý happyend?
To nie je ľahké v tejto chvíli povedať. Reálny život nezodpovedá americkým filmom. Je komplikovanejší. Ale jednu túžbu mám. Aby to prijatie u pápeža prinieslo niečo dobré. Lebo ak sa budeme donekonečna hádať, kto ho tam mal doviesť, kto je zlý a kto je dobrý, kto je zloduch a kto hrdina, zas to celé zle dopadne. Na radosť tých, ktorí sa smejú, že Cirkev sa háda vo vlastnej rodine. Rozpráva o pokoji, veľkodušnosti a zmierení, a nevie si poradiť vo svojej domácnosti. Moja túžba je, aby sa vykročilo dobrým smerom. Aby sa nepremárnila táto príležitosť a dospelo sa k pokoju – predovšetkým pre dobro našich veriacich. Veď oni sú v tom celom tí podstatní. Nie my. Ak zostane pachuť konfliktu, ak sa znovu rozhorí hádka, ak nenájdeme schopnosť byť na oboch stranách veľkodušní, vydať svedectvo o hodnotách, ktoré nás spájajú, pokazíme šancu, ktorá sa nemusí zopakovať.
Hovoríte o šanci. Predsa len, nedá mi nespýtať sa. Neškrie vás, že túto šancu ste nepripravili vy, ale český kardinál? Niektorí hovoria, že tu vstúpil do slovenských záležitostí, a že vám tým pred celým svetom vylepil poriadne zaucho.
Vylepil. Ale pozrite: pri všetkých tých zauchách, čo sme už dostali… Jedno hore-dole. Ak by to mala byť cena za to, že sa pred nami otvorí šanca vykročiť na cestu, ktorá bude pre dobro Róberta Bezáka a pre dobro našich veriacich… Tak nech. Rád to znesiem.
A nazdávate sa, že tá cesta ešte nie je celkom zarúbaná?
Veľmi si želám, aby sa nezarúbala viac, než je. Bolo by naivné si myslieť, že to všetko máme šancu spriechodniť a zvládnuť vlastnými silami. Nemáme. Potrebujeme pomoc. Modlím sa o ňu a prosím všetkých o modlitbu. Boh dovidí ďalej, než sme my schopní. A dokáže použiť na dobro aj naše chyby a nedokonalosti.
Čo by ste teda odkázali Róbertovi Bezákovi?
Pozrite, moje základné presvedčenie od začiatku je, že si nemáme odkazovať cez médiá. Na skutočnú komunikáciu sú rozhovory, nie noviny. Moje dvere nie sú zatvorené a telefón je zapnutý. Niekedy si však výnimočné chvíle vyžadujú výnimočné prostriedky. Preto poviem, že mojím odkazom je želanie, aby stretnutie s Františkom Róbertovi slúžilo na dobro. A aby sme spoločne pamätali na to, že tu nejde o nás, ale o celé spoločenstvo veriacich. Myslím, že toto vedomie a táto zodpovednosť nás napriek všetkému spája.
