BRATISLAVA 14. mája (WebNoviny.sk) – Na mieste posledného pastoračného pôsobiska kňaza, saleziána a charitatívneho pracovníka Antona Srholca pri príležitosti 46. výročia jeho kňazskej vysviacky odhalia v bratislavských Rusovciach pamätnú tabuľu.
Ako ďalej agentúru SITA za organizátorov informovala Marta Bariak Košíková, podujatie bude v nedeľu 15. mája o 10:30 vo farskom kostole sv. Márie Magdalény v Bratislave-Rusovciach. Anton Srholec zomrel tento rok 7. januára vo veku 86 rokov.
Srholec dostal dvanásť rokov
Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929 v maloroľníckej rodine ako druhé zo siedmich detí rodičov Márie a Antona Srholcových. V roku 1944 nastúpil do Saleziánskeho ústavu v Šaštíne. Po násilnom rozpustení reholí sa ako saleziánsky klerik v roku 1951 pokúsil o prekročenie hraníc, aby mohol pokračovať v štúdiách teológie v Taliansku.
Keďže útek sa nevydaril, bol odsúdený na dvanásť rokov a takmer desať si odsedel vo väzení a v pracovných táboroch v jáchymovských uránových baniach. Po prepustení pracoval v robotníckych profesiách v Skalici a v Ostrave.
V roku 1970 bol v Ríme vysvätený na kňaza, vrátil sa na Slovensko a pätnásť rokov pôsobil ako kňaz v pastorácii vo farnostiach Bratislava- Blumentál (1970-1974), Pernek (1974-1978), Veľké Zálužie (1978-1982) a Záhorská Ves (1982-1985).
Venoval sa ľuďom na okraji spoločnosti
V roku 1985 mu za účasť na Velehradskej púti zobrali štátny súhlas na kňazské pôsobenie a do roku 1989, keď sa stal dôchodcom, znova pracoval ako robotník. Po Nežnej revolúcii, keď ho ani rehoľa, ani diecéza nezapojili do pastorácie, využil priestor novonadobudnutej slobody na rozvíjanie sociálnych i pastoračných aktivít pre ľudí na okraji spoločnosti a cirkvi.
Od roku 1992 viedol v Bratislave domov pre bezdomovcov Resoty, kde poskytli pomoc a prístrešie takmer tisícke odkázaných občanov. Od roku 2008 bol predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska a s plným nasadením a veľkou vážnosťou sa zasadzoval za zachovanie pamiatky obetí komunistického režimu.
Získal čestné doktoráty Trnavskej univerzity a Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety ako i mnohých vyznamenaní a ocenení za jeho angažovanie sa v oblasti charity, sociálnej práce a ľudských práv.
