Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zamietol 20 sťažností, ktoré boli podané voči Slovenskej republike. Dohromady 16 z nich patrilo prípadu Lörinc verzus SR, ktoré sa týkali nariadení vlády a Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) o lockdowne, obmedzení práva zhromažďovať sa a o povinnom nosení rúšok počas pandémie COVID-19. V tlačovej správe o tom informoval hovorca Ministerstva spravodlivosti SR (MS SR) Peter Bubla.
„Sťažovatelia sa sťažovali predovšetkým na povinnosť nosiť rúška a povinnosť preukázať sa negatívnym výsledkom testu na COVID-19 ako podmienkou pre výnimky z rôznych obmedzení,“ skonštatoval Bubla.
Viac o téme: Koronavírus
ESĽP sa pri svojom rozhodovaní v týchto prípadoch oprel o judikatúru, podľa ktorej Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd neposkytuje priestor na podávanie žiadostí podaných kýmkoľvek vo verejnom záujme, neumožňuje teda jednotlivcom sťažovať sa na ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sú podľa nich v rozpore s dohovorom.
Chýbali akékoľvek dôkazy
Sťažovatelia majú tiež povinnosť preukázať ESĽP presvedčivé dôkazy o tom, že v ich prípade existuje pravdepodobnosť porušenia práv.
„V posudzovaných sťažnostiach sťažovatelia nepredložili žiadne informácie o ich individuálnej situácii. V sťažnostiach bola uvedená iba ich identita a v niektorých prípadoch ich zamestnanie, ale sťažovatelia neuviedli, ako konkrétne sa ich napadnuté opatrenia týkajú alebo sa pravdepodobne budú týkať,“ spresnil Bubla.
Pandémia zamávala turizmom v Bratislave, napriek koronavírusu sa hlavné mesto teší z niekoľkých úspešných mesiacov
Dodal, že absolútny nedostatok konkrétnych informácií od sťažovateľov však neumožnil ESĽP individuálne posúdiť ich situáciu, ani otázku vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy.
Uvedené informácie boli nepravdivé
Súd tiež zamietol dvojicu žiadostí v prípade Volárová verzus SR, ktoré sa týkali neprimeranej dĺžky občianskoprávnych konaní a nedostatku účinného prostriedku nápravy v tomto ohľade. ESĽP vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že sťažovatelia neuviedli v sťažnostiach pravdivé informácie.
Nadúmrtnosť na Slovensku opäť stúpla, COVID-19 bol štvrtou najčastejšou príčinou a podľahol mu každý deviaty zomretý
„Súd skonštatoval, že poskytnutie neúplných alebo nepravdivých informácií, ktoré sa týkajú samotného jadra prípadu, môže byť posúdené ako zneužitie práva na podanie sťažnosti. V posudzovanom prípade boli informácie poskytnuté sťažovateľmi v dvoch prípadoch zjavne nepravdivé,“ uzavrel Bubla.