BRATISLAVA 18. novembra (WEBNOVINY) – Užívanie antibiotík bez toho, aby sa pacient poradil s lekárom, doužívanie tých, ktoré zostali po predchádzajúcej liečbe, alebo zadováženie si ich bez lekárskeho predpisu je nezodpovedné a v niektorých prípadoch dokonca nebezpečné.
Na tlačovej konferencii na to upozornili projektový manažér občianskeho združenia Slovenský pacient Radoslav Herda, praktická lekárka pre dospelých Jana Bendová, riaditeľka Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na Slovensku Darina Sedláková a imunológ Vladimír Krčméry.
Ako uviedli, antibiotiká nie sú lieky proti bolesti a ani nemôžu vyliečiť každú chorobu. Účinkujú len proti bakteriálnym infekciám. Až 80 percent zimných ochorení nosa, uší, hrdla a pľúc je však vírusového pôvodu, liečba antibiotikami, ktoré môžu mať aj vedľajšie účinky ako hnačku, nevoľnosť alebo kožné vyrážky, je preto pri nich bezvýznamná.
Lekár by mal posúdiť potrebu antibiotík CRP testom
CieľomEurópskeho dňa zvyšovania povedomia o antibiotikách, ktorý pripadá na 18. novembra, je preto upozorniť na riziká samoliečby.
„Mnohé ochorenia, ktoré sa vyskytujú počas zimy môžu mať rovnaké príznaky, ale nemusia vyžadovať rovnakú liečbu. Aj pre lekára je častokrát obtiažne rozlíšiť medzi vírusovým a bakteriálnym pôvodom ochorenia. Ak bolo pacientovi v minulosti predpísané antibiotikum a on sa uzdravil, môže byť pre neho lákavé použiť ho znova na podobné príznaky. Či si však ochorenie skutočne vyžaduje liečbu antibiotikami, môže zistiť len lekár, ktorý pacienta vyšetrí,“ vyjadril sa Herda.
„Objav antibiotík považujeme právom za jeden z najväčších zázrakov modernej medicíny. Vďaka nim bolo zachránených veľa miliónov životov a predĺžila sa stredná dĺžka života. Ich zbytočné podávanie a nesprávne dávkovanie však vedie nielen k znižovaniu ich účinnosti, ale aj nežiaducim vedľajším účinkom. Antibiotiká preto musia byť predpisované na základe vyšetrenia lekárom a liečba nimi musí byť racionálna, efektívna a cielená,“ doplnila Sedláková.
Pri rozhodovaní sa či použiť pri liečbe antibiotiká pomáha lekárovi takzvané CRP vyšetrenie, ktoré si však v mnohým prípadoch musia pacienti hradiť sami. Z údajov 30 krajín Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru vyplýva, že žiadnej členskej krajine sa v nemocniciach nepodarilo významne znížiť spotrebu antibiotík, naopak osem krajín zaznamenalo významné zvýšenie.
Bendová varuje pred stratou účinkov antibiotík
Podľa štatistík po tom, čo v roku 2009 zaznamenalo Slovensko pokles počtu predpísaných balení, sa množstvo predpísaných antibiotík opäť výrazne zvýšilo, a to z 5 328 697 v roku 2012 na 5 697 011 v roku 2013. Zvýšená preskripcia priamo súvisí s neracionálnym predpisovaním antibiotík, pričom zbytočné predpisovanie následne vedie k znižovaniu účinnosti antibiotík.
Zachovať účinnosť antibiotík čo najdlhšie je však podľa odborníkov úloha nielen pre lekára, ale aj pre pacienta. „Pokiaľ nebudeme starostlivo rozlišovať medzi nezávažnými vírusovými a závažnými bakteriálnymi infekciami, tak sa nám jedného dňa môže stať, že žiadne antibiotiká už nebudú účinné,“ povedala Bendová, ktorá si myslí, že by bolo vhodné, aby CRP testy boli plne hradené zo zdravotného poistenia pre všetkých pacientov.
„Za posledné roky sa počet novozavedených antibiotík zmenil na nulu. Žiadajme ich predpisovať veľmi uvážene, aby nenastala v tejto oblasti liečby infekcií apokalypsa. Sme na prahu priepasti postantibiotickej éry. Neuvážený krok, hoci aj vpred, znamená hlboký pád,“ doplnil Krčméry.
Za posledný rok užívalo antibiotiká vyše štyridsať percent Slovákov
Z prieskumu, ktorý vlani realizovala Európska komisia na vzorke tisíc Slovákov a Sloveniek, vyplýva, že 41 percent užívalo za posledných 12 mesiacov antibiotiká, pričom až 95 percentám z nich ich predpísal lekár. Najčastejším dôvodom pritom boli bronchitída, bolesť hrdla a chrípka.
Účastníci prieskumu zároveň odpovedali na štyri otázky o účinkoch a použití antibiotík, pričom na všetky dokázalo správne zareagovať iba 24 percent. Až 68 percent pritom uviedlo, že za posledný rok nedostali žiadne informácie o tom, že v určitých prípadoch nie je nevyhnutné užívať antibiotiká. Štyridsať percent pacientov upozornil na zbytočné užívanie antibiotík lekár, 19 percent sa o tom dozvedelo z televízie či novín, 12 percentám o tom povedali rodinní príslušníci alebo priatelia a zvyšným opýtaným poskytli informácie v lekárni alebo iným spôsobom.
Až 86 percent by však túto informáciu najradšej počulo od doktorov. Osemdesiatštyri percent si zároveň myslí, že za to, aby sa antibiotiká neužívali v neopodstatnených prípadoch a zostali tak efektívne, je zodpovedný každý člen spoločnosti.
