BRATISLAVA 9. novembra (WebNoviny.sk) – Podľa toho, kto bude ministrom obrany a zahraničných vecí vo vláde novozvoleného amerického republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa, sa postupne začne odvíjať situácia a bude možné odhadnúť, akým smerom sa USA vydá.
Určite by však bolo rozumné, keby Európa bola aktívnejšia v oblasti obrany a bezpečnosti a aby začala viac do týchto položiek investovať. Myslí si to analytik zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI) Juraj Krúpa. Podobne ako predstavitelia slovenskej exekutívy či politológovia si myslí, že bude rozdiel medzi kandidátom Trumpom a prezidentom Trumpom.
Trump bude potrebovať aj súhlas senátu a snemovne reprezentantov
Ako Krúpa dodal, Trump nebude môcť vo všetkom rozhodovať svojvoľne, bude potrebovať aj súhlas senátu a snemovne reprezentantov. Obe tieto komory Kongresu ale tiež ovládli republikáni.
„Ja si myslím, že počas štvavej kampane, ktorú Trump viedol, si určite urobil aj veľa nepriateľov vo vlastných radoch. Napriek tomu, že majú republikáni prevahu v oboch komorách, tak si nemyslím, že mu bude všetko ľahko prechádzať,“ predpokladá analytik. Upozornil aj na to, že Trump, ale rovnako aj jeho demokratická súperka Hillary Clintonová vyžadovali, aby Európa začala za svoju bezpečnosť platiť viac, hoci Trump používal inú rétoriku.
Budúci šéf Bieleho domu sa napríklad v kampani vyjadril, že sa najprv pozrie, koľko štáty do obrany v rámci Severoatlantickej aliancie prispievajú, a až potom sa rozhodne, či by im v prípade potreby pomohol. Bolo to na margo obáv pobaltských štátov z Ruska. „Ja si nemyslím, že by pobaltské krajiny zostali celkom na milosť-nemilosť ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi,“ povedal Krúpa s tým, že ak by sa naozaj Trump pre takýto krok rozhodol, znamenalo by to totálnu zmenu zahraničnopolitickej a bezpečnostnej politiky USA od konca 2. svetovej vojny.
„Myslím si, že keď nastúpi do funkcie, narazí na tvrdú realitu bezpečnostnej štruktúry vo svete a v Európe,“ zdôraznil analytik. Slovensko dlhodobo nespĺňa záväzok NATO, a to vynakladať dve percentá HDP na obranu. Krúpa predpokladá, že teraz bude väčší tlak Spojených štátov na to, aby sme do bezpečnosti viac investovali. Ako Krúpa upozornil, USA a Kanada pokrývajú približne 70 percent výdavkov, čo je neudržateľné. „Určite by bolo rozumné, keby Európa bola proaktívnejšia v oblasti bezpečnosti a obrany a aby začala viac investovať, aby začala balansovať ten nepomer, ktorý existuje. Ten historický vývoj bol taký, že sa výdavky na obranu znižovali, ale hrozby narastajú a nie je udržateľné, aby Amerika pokrývala naše bezpečnostné záujmy, nielen v Európe, ale aj iných regiónoch. Naše záujmy by sme si mali začať hájiť intenzívnejšie ako doteraz,“ uzavrel Krúpa.
Republikán Donald Trump sa stal víťazom prezidentských volieb po tom, ako podľa priebežne zverejňovaných výsledkov z jednotlivých štátov presiahol potrebnú hranicu 270 voliteľov a porazil svoju demokratickú protikandidátku Hillary Clintonovú. Volitelia jeho víťazstvo potvrdia 19. decembra, potom sa Trump stane 45. prezidentom USA, republikán Trump nahradí po dvoch funkčných obdobiach demokrata Baracka Obamu. Republikáni tiež ovládli obe komory Kongresu.
