Miroslav Wlachovský v najnovšej časti podcastu Okno do sveta diskutuje o kľúčových geopolitických zmenách a aj slovenskej zahraničnej politike v roku 2025 s politológom Alexandrom Dulebom a generálom Pavlom Mackom.
„Takú zlú, slabú a záujmom Slovenska nezodpovedajúcu zahraničnú politiku, sme od roku 1993 nemali,“ zhodnotil Alexander Duleba v Štúdiu SITA súčasnú zahraničnú politiku na „štyri svetové strany“ s tým, že ešte aj Mečiarove vlády, napriek tomu, že robili strategické chyby, držali nejaký európsky formát.
Čo prináša Slovensku členstvo v EÚ?
Ako vysvetlil Duleba, Mečiar si síce myslel, že si môže robiť čo chce, mali sme tu rôzne kauzy, ale rozumel tomu, že potrebujeme mať silnú európsku politiku a musíme spoluvytvárať európsku politiku. „Zahraničná politika, akú máme teraz, to je politika vyčlenenia sa, samoizolácie. Samoizolácie od prijímania kľúčových rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú našu bezpečnosť a prosperitu,“ dodal politológ.
Okno do sveta: Európa musí ukázať zuby, na Ameriku sa už nedá spoliehať - ROZHOVOR
Duleba zhodnotil, že tento postoj je nepochopiteľná, v zmysle záujmu ovplyvňovať medzinárodné prostredie v prospech Slovenska a pripomína, že sme krajina, ktorá po Luxembursku najviac benefituje z členstva v Európskej únii. „Len samotný fakt našej prítomnosti na jednotnom trhu EÚ generuje približne 20 percent nášho hrubého domáceho produktu a byť mimo tento trh, znamená mínus 20 percent HDP, čo je obrovské číslo,“ hovorí.
Pripomína aj kohézne fondy. „Osemdesiat percent verejných investícií do oblasti ako sú cesty, čističky vôd, rekonštrukcií škôl a podobne, tvoria práve tieto,“ vysvetlil.
Nespoľahlivý spojenec NATO a EÚ
Duleba hovorí, že ak prosperita aj bezpečnosť krajiny závisia od funkčnosti týchto zdrojov, tak je záujmom krajiny kultivovať tento priestor. Ak je tam niečo čo spôsobuje krízu, alebo eróziu tohto priestoru, tak pomáhať hľadať riešenie. „Byť za stolom, lebo to je tvoj životný záujem a ak rezignuješ na to, aby si ho ovplyvňoval, rezignuješ na zahraničnú politiku, ty rezignuješ na svoju vlastnú krajinu,“ uviedol.
Namiesto toho máme politiku na štyri svetové strany a takpovediac prezentačnú zahraničnú politiku bez akýkoľvek strategickej hĺbky. „Fico bol s čínskym aj ruským prezidentom, chystá sa k Trumpovi, čiže tá fasáda navonok vyzerá celkom prezentačne,“ skonštatoval Miroslav Wlachovský.
A čo z toho občan má, pýta sa generál Pavel Macko. „Zahraničná politika ti generuje ekonomiku a bezpečnosť a keď toto nepochopíš, tak všade chodíš, ale nič z toho nemáš. Je to bez stratégie,“ uviedol a podľa jeho názoru sa stávame nespoľahlivým spojencom NATO aj EÚ. „Akokoľvek sa tieto organizácie budú vyvíjať, je dobre byť pri tom, keď sa to tvorí. Nebyť objektom, ale byť subjektom dejín. Spolurozhodovať,“ uzatvára.
„Napriek deklaráciám, napriek celej tej suverenistickej rétorike, Slovensko neukazuje žiadnu vôľu, žiadne smerovanie, kam chce ísť, čoho chce byť súčasťou, ako k tomu chce prispieť. Pritom má asi najlepšie podmienky za celú svoju históriu, lebo sme členmi EÚ, sme členmi NATO,“ zhodnotil Miroslav Wlachovský.
Miroslav Wlachowský, Alexander Duleba a Pavol Macko v obzretí sa za svetovým dianím v roku 2025 diskutujú aj o:
- odchode USA od hodnotovo orientovanej zahraničnej politiky
- o vplyve manipulácie cien ropy na geopolitické dianie aj konflikt na Ukrajine
- kto je v skutočnosti autorom koncepcie multipolárneho sveta
- prečo sa Jevgenij Primakov musí obracať v hrobe nad tým ako Putin presadzuje ruské záujmy
- ako si Trump predstavuje sféry vplyvu na západnej a východnej pologuli
- aké malé územie Ukrajiny dobyli Rusi napriek sústavnej iniciatíve a enormných stratám
- či bude Zelenskyj ukrajinským prezidentom aj po skončení vojny
- aké reformy potrebuje EÚ a či má lídrov, ktorí ju vedia posunúť ďalej
- ako ruská agresia a zmeny v americkej politike posilnili Európsku úniu
- či existuje V4 aj inak ako na papieri
- prečo je slovenská zahraničná politika vo vleku vnútornej politiky
- ako, z hľadiska počtu obyvateľov, malá krajina ako Fínsko, môže mať výrazný hlas v zahraničnej politike
