BRATISLAVA 17. apríla (WebNoviny.sk) – Nie je pravda, že by prezident USA Barack Obama ignoroval strednú Európu, respektíve Európu vo všeobecnosti. Tvrdí to bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová, ktorá sa zúčastnila na bezpečnostnej konferencii GLOBSEC v Bratislave.
„Viem, že ľudia si mysleli, že Európa nezaujíma Ameriku. To nie je pravda,“ povedala Albrightová pre agentúru SITA s tým, že stredná Európa bola kedysi považovaná za problém, ale teraz je niekde inde a môže spolupracovať na riešení iných problémov. „Obama pracoval a pracuje s Európou. Myslí si, že je dôležité mať silného a rovnocenného partnera,“ povedala ďalej Albrightová.
Do NATO treba investovať
Na otázku, či si myslí, že by sa vnímanie vzťahov medzi strednou Európou a Amerikou mohlo zmeniť zvolením Hillary Clintonovej za prezidentku, bývalá šéfka americkej diplomacie priznala, že Clintonová rozumie vzťahom s Európou veľmi dobre. „V roku 1996 sme boli spoločne v Prahe. Viem, ako si ona váži, ako sa tento región zmenil. Verí, že Európa musí fungovať, rovnako tak NATO,“ priblížila ďalej pre SITA Albrightová.
Madeleine Albrightová, ktorá sa narodila na pražskom Smíchove ako Marie Jana Korbelová, taktiež zdôraznila, že je veľmi dôležité, aby členské štáty NATO vynakladali dve percentá HDP na obranu. To je jeden zo záväzkov členských krajín Aliancie, máloktorá krajina však toľko na obranu vynakladá. „NATO je organizácia, do ktorej musí každý investovať a nikto nemôže iba tak sedieť a nič nerobiť,“ dodala Albrightová.
Bývalá ministerka zahraničia vo vláde Billa Clintona sa vyjadrila aj k svojmu známemu výroku o Slovensku. Počas mečiarizmu totiž Slovensko nazvala „čiernou dierou Európy“. Podľa vlastných slov tento výrok o Slovensku povedala v čase, keď Poľsko, Česká republika a Maďarsko sa začali transformovať a na Slovensku sa nič nedialo. Dodala, že spoluprácu krajín V4 považuje za dôležitú.
Na perzidentku USA podporuje Clintonovú
Na otázku, ako vníma, že slovné spojenie „čierna diera Európy“ sa začalo v médiách používať v súvislosti s V4 a utečeneckou krízou, Albrightová priznala, že nevie, čo sa stalo, keď má V4 taký tvrdý postoj voči migrantom a utečencom. „Veľmi ma mrzelo, keď sa zrazu povedalo, že k vám môžu prísť iba kresťania,“ priznala Albrightová a zdôraznila, že pre Slovensko by malo byť dôležité ostať v centre diania a rozhodovania.
Albrightová sa vyjadrila aj k predvolebnej situácii v USA. Ameriku v novembri čakajú prezidentské voľby, pričom medzi demokratmi je za favoritku považovaná Hillary Clintonová a medzi republikánmi momentálne vedie Donald Trump. Albrightová, ktorá bola prvou ženou na čele americkej diplomacie, otvorene podporuje Clintonovú. Verí, že by bola „báječná prezidentka, ktorá dobre rozumie tomu, ako pracovať s Európou„. Albrightová si zároveň myslí, že práve Clintonovej zvolenie by mohlo motivovať iné ženy, aby sa zaujímali o vysoké pozície. „Pravda je, že v Európe sú krajiny, kde žena už zastávala post prezidentky či premiérky. Ale myslím si, že je to veľmi dôležité, aby ženy kandidovali. Čím je viac žien v politike, tým lepšie,“ uzavrela Albrightová.
Sloboda vždy bude mať nepriateľov
Albrightová si takisto v bratislavskej Redute prevzala Českú a slovenskú transatlantickú cenu (CSTA) za svoj prínos k posilneniu euroatlantických vzťahov. Odovzdal jej ju poradca prezidenta Andreja Kisku a bývalý veľvyslanec SR v USA Martin Bútora. „Uctíme si zázrak zosobnený v osobe, ktorá mala zásadný vplyv aj na nás,“ povedal Bútora na adresu Madeleine Albrightovej pred odovzdaním ceny. Albrightová sa vo svojom prejave venovala aj svojmu „domovu“, teda svojim koreňom a priznala, že je hrdá na svoj československý pôvod. Časť prejavu pritom venovala aj československým osobnostiam, ako napríklad Tomášovi Garigueovi Masarykovi, ktorý podľa nej veril, že Američanov a Čechoslovákov spája ideál slobody. „Nikto ako vy nevie lepšie, že sloboda vždy mala a vždy bude mať nepriateľov,“ pokračovala Albrightová v prejave, v ktorom taktiež varovala aj pred nárastom populizmu a extrémizmu. „Zlo sa skrýva za mnohými maskami – od nacistov cez komunistov až po prívržencov tzv. Islamského štátu,“ varovala bývalá šéfka americkej diplomacie s tým, že to, čo sa nikdy nesmie zmeniť, že naše rozhodnutie a vôľa byť partnermi, ochraňovať slobodu a budovať lepší svet pre všetkých.
Rodina tejto bývalej ministerky bola nútená opustiť Československo dvakrát, a to kvôli nacistickej aj komunistickej totalite. Stala sa prvou ženou v USA, ktorá zasadla na post ministra zahraničných vecí, a to v administratíve prezidenta Billa Clintona. Na tomto poste pôsobila v rokoch 1997 až 2001. Ešte pred tým ju Clinton vymenoval za veľvyslankyňu USA pri OSN. V deväťdesiatych rokoch významne podporovala proces rozširovania Severoatlantickej aliancie o bývalé štáty Varšavskej zmluvy.
Jej otec, diplomat Jozef Korbel pôsobil v USA ako pedagóg, jeho študentkou bola aj druhá ministerka zahraničia USA Condoleezza Rice, ktorá pôsobila v kabinete republikánskeho prezidenta Georga W. Busha. Po odchode Albrightovej z funkcie šéfky americkej diplomacie sa o nej hovorilo ako o možnej nástupkyni Václava Havla na post prezidenta ČR.