BRATISLAVA 28. augusta (WBN/PR) – Hanba je veľmi zložitá a nepríjemná emócia, väčšina ľudí preto o nej a o jej príčinách nerada hovorí. Najmä, ak sú spomínané príčiny naozaj vážne; napríklad ak ide o hanbu za telesné postihnutie alebo chorobu. Akoby sme si nedokázali uvedomiť, že hanbiť sa za niečo, čo sa nedá ovplyvniť, je zbytočné a ubíjajúce. U detí je to ešte komplikovanejšie. Napríklad hanba spojená s nočným pomočovaním môže byť pre deti (ale aj rodičov) veľmi frustrujúca a môže byť zdrojom ich budúcich tráum v živote. Často tiež môže porušiť vzťahy medzi deťmi a rodičmi.
Nechcená hanba
V prípade nočného pomočovania (odborne tiež nazývaného primárna nočná enuréza) sa často tento pocit vyvinie u detí aj rodičov nevedomky. Rodičia skúšajú dieťa presviedčať, či dokonca ho za mokrú postieľku hrešia, a nezriedka padne aj veta: „Taký veľký! Nehanbíš sa?“. Navyše sa často za tento problém hanbia aj samotní rodičia.
Je ťažké reagovať na rodičov, ktorí sa pýšia prvými úspechmi ratolestí na nočníku konštatovaním, že váš päťročný anjelik ešte stále spáva s plienkou. „Karhanie detí s touto diagnózou nemá zmysel, naopak, celému procesu môže viac uškodiť, ako pomôcť,“ hovorí detská psychiatrička MUDr. Terézia Rosenbergerová z I. psychiatrickej kliniky UNLP Košice.
Kto za to môže?
Zo skúseností pacientov, ale aj z čítania internetových diskusií je jasné, že mnohí rodičia stále nevedia, čo to vlastne tá enuréza je. Navzájom si radia, že pomáha dieťa v noci budiť a dávať ho na toaletu. Po dovŕšení piateho roku však netreba váhať s návštevou detského lekára. V tomto veku je už pravdepodobné, že ide naozaj o diagnózu, ktorú nevyriešia ani „babské rady.“
„Deti za mokro v postieľke nemôžu a nočné pocikávanie nie sú schopné ovplyvniť. Nemá preto zmysel ich napomínať a viniť ich alebo seba z toho, že sa niečo také deje,“ hovorí doktorka Rosenbergerová. Dodáva však, že je jasné, že najmä v skoršom veku rodičia svojimi výčitkami dokážu nevedomky veľmi ublížiť sebavedomiu dieťaťa, ktoré si nie je vedomé žiadnej viny. A tu sa začína kolobeh hanby a pocitov viny.
Veľa rodičov si myslí, že sa nočné pomočovanie objavuje iba u detí, ktoré žijú v psychickej nepohode (nezhody v rodine, zlá atmosféra v školských zariadeniach a iné). Opak je však pravdou. Častokrát sa objaví u detí, ktoré prežívajú šťastné detstvo. Príčina nočného pomočovania je vo veľa prípadoch fyziologická. Ide o nedozretosť spojenia medzi mozgom a močovým mechúrom. Nečakajte a zdôverte sa s týmto problémom detskému lekárovi, ktorý zváži odoslanie dieťaťa na odborné vyšetrenie k detskému nefrológovi.
Všetky potrebné informácie o možnostiach liečby nájdete aj na stránke www.suchapostielka.sk. Ako však vyliečiť pocit hanby a jeho dôsledky? Dieťa pri pocikávaní obvykle pociťuje extrémny stres, nehovoriac o situácii, pri ktorej naňho rodič vyvíja tlak. Bohužiaľ, z psychologického hľadiska nie je jednoduché odhadnúť, ako sa dieťa s pocitom hanby vyrovná. Závisí to od typu jeho osobnosti, od sily pocitu neistoty a ohrozenia, ale aj od chápavosti okolia.
Liek na hanbu
„Správny postup rodiča nie je represívny. Nekarhá, naopak, pochváli dieťa za každú suchú noc a ubezpečí ho, že napriek všetkému ho všetci milujú a podporujú,“ radí detská psychiatrička. Ak sa však už stalo a nevedomky ste vo svojom dieťati vzbudili pocit hanby a zasiali počiatočnú frustráciu, treba samozrejme spraviť všetko preto, aby ste svojmu dieťaťu pomohli. „Vtedy je dôležité dieťaťu pomôcť nájsť stratenú rovnováhu a prestať si vyčítať niečo, za čo nemôže. Ak si s tým však neviete rady doma, nehanbite sa navštíviť psychológa alebo psychiatra,“ uzatvára tému Rosenbergerová.
Ako môžu pomôcť rodičia svojim deťom, ktoré sa aj vo veku 5 rokov budia v mokrej posteli?
• Nečakať, kým z toho dieťa vyrastie, ale čo najskôr navštíviť detského lekára.
• Dodržiavať lekárom navrhované režimové opatrenia.
• Dieťa nekarhať, ale byť mu oporou, aby problém čo najskôr zvládlo!