Pred týždňom skončila konferencia v Lugane venujúca sa povojnovej obnove Ukrajiny, na ktorej ukrajinský premiér Denys Šmyhal predstavil mapu regiónov, na ktorých obnove budú jednotlivé krajiny pracovať.
Slovensko na nej nenájdete, aj napriek faktu, že naša krajina je jedným z lídrov v humanitárnej pomoci, má hlboké kultúrne i politické vzťahy so svojím východným susedom a naše politické špičky sú v priamom kontakte s vládnucimi kruhmi na Ukrajine.
Plány o obnove Ukrajiny sú odvážne
Na úvod je tiež nutné dodať, že predstavy o rekonštrukcii Donecka, Luhanska, či Chersonskej oblasti v kontexte ich okupácie, sú prinajmenšom odvážne i keď je správne mať pre Ukrajinu plán, či už z morálneho, ako i ekonomického hľadiska.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Vo výsledku sa v súvislosti s povojnovou obnovou Ukrajiny vynára hneď niekoľko otázok. Okrem toho, že koniec vojny v súčasnom stave je u nás považovaný za obdobu kacírstva a nemysliteľné ústupky voči Rusku, tak je asi príliš ambiciózne hovoriť o povojnovej obnove, v momente kedy sú obe strany presvedčené o svojom víťazstve.
Na tzv. Marshallov plán pre Ukrajinu sa plánuje utratiť čiastku do výšky deväťnásobku slovenského hrubého domáceho produktu, či šesťnásobku toho ukrajinského.
Bez toho, aby bola snaha pomôcť Ukrajine spochybňovaná, je tiež otázkou odkiaľ chceme vziať približne 750 miliárd až jeden bilión eur o ktorých sa v tejto súvislosti hovorí. Pre ilustráciu, na tzv. Marshallov plán pre Ukrajinu sa plánuje utratiť čiastku do výšky deväťnásobku slovenského hrubého domáceho produktu, či šesťnásobku toho ukrajinského.
Samozrejme, vždy je možnosť si požičať, ale je to rozumná stratégia v čase dvojcifernej inflácie a hroziacej recesie v Európe? Na druhej strane stojí správny argument, že povojnová rekonštrukcia Ukrajiny môže pomôcť EÚ naštartovať svoju ekonomiku na ceste z krízy.
Okrúhly stôl s premiérom Hegerom
Treba mať však na zreteli, že sa musí jednať o naše firmy, ktoré sa na tejto obnove budú podieľať. Tiež je na mieste myšlienka o pridanej hodnote, tú v tomto prípade predstavuje tvorba infraštruktúry medzi našimi krajinami a Ukrajinou tak, aby sa do budúcnosti ľahšie realizovala obchodná výmena. Či už hovoríme o cestnej infraštruktúre, železniciach, či letiskách a heliportoch.
Práve otázka pridanej hodnoty by mala dominovať pri diskusii o realizácii projektov na Ukrajine, či už v úvodnej fáze infraštruktúrnych projektov, ako aj v neskorších fázach PZI.
Do rovnice v tomto prípade vstupujú aj také premenné ako trvácnosť daných investícií. Či už v podobe údržby objektov, alebo tvorby subdodávok, či dokonca biznis-hubov v regiónoch realizovania predmetných investícií.
Práve otázka pridanej hodnoty by mala dominovať pri diskusii o realizácii projektov na Ukrajine, či už v úvodnej fáze infraštruktúrnych projektov, ako aj v neskorších fázach PZI. Tieto diskusie by mala vláda v danom momente viesť so zástupcami biznisu.
Úvod do tejto problematiky predstavuje okrúhly stôl s premiérom Eduardom Hegerom minulý týždeň, na ktorom participovali okrem orgánov štátnej a verejnej správy, aj podnikateľské združenia, či mimovládne organizácie.
Stále nie je nič stratené
Takáto snaha je viac ako vítaná, no otázkou ostáva ako nastaviť procesy tak, aby sme dobehli ostatné krajiny. Tie už majú vyriešené aké aktivity a v ktorých regiónoch Ukrajiny ich budú realizovať. Napríklad v susednom Česku už túto debatu so súkromným sektorom vedú niekoľko mesiacov a premiér Fiala už avizoval priame rokovania s ukrajinskými partnermi.
V tomto prípade máme veľmi výhodnú pozíciu, keďže ide o nášho suseda, ktorému nemalou mierou pomáhame a náš najbližší spojenec – Česko, predsedá EÚ. Preto sme možno trochu premeškali našu príležitosť byť medzi prvými a prinášať relevantné témy, no stále nič nie je stratené.
V tejto súvislosti je na mieste zvýšiť tempo diskusie, či už v odbornej verejnosti a biznis kruhoch – čo si kladie za cieľ tento komentár. Ale aj na vládnej úrovni, pretože ak nezdynamizujeme celý proces, tak naše výhodné pozície zaberú iní, dravší, či väčší hráči a Slovensko len zaplatí účet za humanitárnu pomoc.
Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov.