Tretina voličov sa rozhoduje až v poslednej chvíli pred voľbami. Povedal to riaditeľ prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích v relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní.
Nerozhodní voliči si podľa neho vyberajú medzi dvoma stranami, pričom môžu nastať dva scenáre. Časť z nich si vyberie radšej stranu, ktorá má vyššie preferencie v prieskumoch, aby mali istotu, že ich hlas neprepadne.
Väčšina zachraňuje slabšiu stranu
Ďalšia časť voličov však, naopak, nedá hlas strane, ktorá má postup do parlamentu istý, ale radšej pomôže zachrániť tú slabšiu. Hřích zdôraznil, že tieto efekty sú na celom svete relatívne vyrovnané, takže preferencie nemajú na výsledky volieb výraznejší dopad.
Kollár vyhlási parlamentné voľby už o týždeň, stranám chcel dať čas na spájanie
„Jedna štúdia dokonca hovorí o tom, že počasie v deň volieb vie oveľa výraznejšie ovplyvniť ich výsledky ako zverejnené preferencie,“ podotkol.
Ako končia hovory?
Na jeden telefonický prieskum volebných preferencií na vzorke okolo tisíc respondentov treba asi 10-tisíc hovorov.
„Väčšinou to končí s choďte do čerta, nemám čas a niekedy ešte írečitejšie odpovede, ďalší nesúhlasia s obsahom,“ poznamenal Hřích.
Smer, Hlas a PS sú v prieskumoch vysoko, tie natlačené nad a pod piatimi percentami nie sú podľa Hřícha „v bezpečí“
Dodal, že každý, kto má šancu zúčastniť sa volieb, musí mať šancu zúčastniť sa prieskumu. Mnohokrát sa respondenti pýtajú, ako je možné, že sa im dovolali, keď majú utajené číslo.
Čísla náhodne generuje počítač
Hřích hovorí, že je to tým, že nelistujú v telefónnom zozname, kde sú len neutajené čísla, ale počítač náhodne generuje čísla. Akonáhle niekto zdvihne, hovor sa prepne k operátorovi.
Operátori ako prvé zisťujú pohlavie, vek, vzdelanie, kraj, národnosť. Naplniť treba potrebné kvóty tak, aby vzorka reprezentovala zloženie obyvateľstva Slovenska.
V závere prieskumu sa potom stáva, že operátor sa musí ospravedlniť a respondentovi povedať, že napríklad v tejto vekovej kategórii už majú dostatok zapojených ľudí v prieskume a zavolať ďalšiemu.