Nezávislým pozorovateľom, najmä zo súkromného sektora, sa tento príbeh musí zdať poriadne bizarný a len veľmi ťažko uveriteľný.
Všetko sa začalo 5. júna, kedy Akademický senát Fakulty informatiky a informačných technológií (FIIT) STU riadne a podľa všetkých platných pravidiel zvolil už v prvom kole za nového dekana Ivana Kotuliaka. V tej chvíli by v bežných firmách či organizáciách príbeh skončil a zvolený šéf by sa v stanovenom termíne ujal svojich povinností. Bodka.
Nič by na tom nezmenil ani tesný volebný výsledok 7:5, ani obľúbenosť bývalej šéfky u podriadených. Na jednej z najlepších fakúlt na Slovensku to však paradoxne rozpútalo neuveriteľnú vlnu chaosu a veľkú mediálnu vojnu.
Panická reakcia
Dekanova opozícia v senáte výsledok neuniesla a jeho predseda už šesť dní po voľbách zvolal nové zasadnutie v snahe zvrátiť platný výsledok riadnych volieb.
Na to zareagovali návrhom na zmenu stanov tí, čo za dekana hlasovali, ale v reakcii na to sa zase štyria opozičníci vzdali svojich funkcií. Senát tým znefunkčnili, keďže počet jeho členov klesol pod zákonom stanovenú hranicu. Senát je nefunkčný doteraz.
Nespokojenci prešli do frontálneho protiútoku a začala veľká mediálna ofenzíva. Ako to už býva, krikľúňom sa dostalo oveľa viac priestoru ako brániacej sa strane, dokonca ani renomované médiá sa novému dekanovi neunúvali poskytnúť priestor na odpoveď či vysvetlenie.
Hrozba štrajkom
Necelá tretina učiteľov sa rozhodla vstúpiť do štrajku, 160 študentov z 1200 spísalo výzvu na vyhlásenie nových volieb. Úporných nespokojencov tak zjavne nie je až tak veľa, jeden z najaktívnejších členov štrajkového výboru mal na fakulte dokonca len 10-percentný úväzok. O to viac je ich však počuť.
Štrajk sa ale nakoniec nekonal, pretože zasiahla korona. Štrajkujúcim navyše doplo, že im vlastne končia zmluvy a ich predĺženie musí podpísať, čuduj sa svete, nový dekan. Ten ale na rovinu vyhlásil, že s niektorými zamestnancami si ďalšiu spoluprácu nevie predstaviť. Tomu sa asi nemožno čudovať.
Medzitým prebehlo množstvo krokov z jednej aj druhej strany. Nový dekan nastúpil do funkcie, predchádzajúca dekanka odišla, prišli noví ľudia, k slovu sa dostala aj advokátska kancelária a rokovalo sa so spolupracujúcimi firmami. Do konfliktu ako mediátor zasiahol aj predseda správnej rady univerzity Milan Ftáčnik. Rozkol však trvá.
„Niekoľkokrát to už vyzeralo, že emócie opadnú, ale nakoniec sa ich stále nepodarilo dostať pod kontrolu,“ hovorí dekan Kotuliak.
Právo, nie pocity
Za zdanlivo komplikovaným prípadom sa v skutočnosti skrýva rivalita medzi dvoma ústavmi, ktoré sú súčasťou fakulty. „Ústavy musia koexistovať spoločne a mali by fungovať tak, aby sa dopĺňali, vysvetľuje Kotuliak.
Dlhé roky to fungovalo, ale v istom momente začal mať jeden ústav pocit, že je lepší ako ten druhý a nastali v ich komunikácii komplikácie. „Mojou ambíciou je tieto vzťahy napraviť,“ hovorí nový dekan.
Súčasná situácia je tak zrejme dôsledkom obáv, že prostredníctvom osoby dekana „kontrolu“ nad fakultou prebral iný ústav ako ten, ktorý mal navrch doteraz.
Úlohu nefunkčného akademického senátu fakulty dočasne prevzal senát univerzity. Jeho predsedu prof. Mariána Peciara najviac mrzí to, že sa vnútorné veci školy vybavujú cez médiá.
Podľa neho síce mechanizmus na odvolanie nového dekana existuje, musia sa však dodržať platné pravidlá. „Obhajujem právo, nie pocity. Chceme, aby dekan dekanoval a učitelia sa vrátili do práce,“ povedal na margo situácie na FIIT.
Celá situácia dospela do nerozmotateľného klbka vášní. Jedno je však isté. Voľby boli demokratické a nikto nespochybnil ich legitimitu. Snaha zmeniť právoplatné rozhodnutie po niekoľkých dňoch je naozaj nezvyčajná.
Výučba beží aj v korone
„Na mnohých fakultách bol zvolený dekan, s ktorým mala časť akademickej obce problémy. Ale mal svoje štyri roky funkčného obdobia, mohol sa ukázať. Ak neuspel, viac ho nezvolili. Naozaj si nepamätám na žiadny prípad, kedy by opozícia šesť dní po voľbách zhodila senát,“ vysvetľuje prof. Peciar.
Pod vedením nového dekana pritom výučba v čase korony v podstate bezproblémovo prešla do online priestoru, bežia prednášky, cvičenia, pripravujú sa bezkontaktné skúšky, štátnice aj prijímačky.
Na fakultu nastúpilo množstvo nových odborníkov, ktorí v prvom rade zabezpečujú naplnenie miliónových projektov. Hoci ich odbornosť opozícia spochybňuje, takmer všetci sú to absolventi tejto fakulty. Na FIIT prišli napríklad pracovník prestížneho holandského akademického ústavu TNO, technológ roka, z Bazileja sa pripravuje príchod ďalšieho odborníka, ktorý študoval na Oxforde.
To všetky by si pri pohľade zvonka zaslúžilo skôr pochvalu ako spŕšku kritiky. Keď sa akademická politika dotiahne do extrému, realita môže byť aj opačná.
Tento článok vznikol v spolupráci s klientom Fakulta informatiky a informačných technológií (FIIT)