BRATISLAVA 25. apríla (WEBNOVINY) – O novele ústavy, ktorá sa týka justičných zmien a zakotvenia manželstva, by sa malo rokovať v druhom čítaní na júnovej schôdzi NR SR a nie už v máji, ako sa plánovalo.
Ako povedala pre agentúru SITA v piatok po rokovaní politikov a zástupcov sudcov na pôde parlamentného ústavnoprávneho výboru poslankyňa NR SR Lucia Žitňanská (Most-Híd), šéfa parlamentu Pavla Pašku o to požiada predseda výboru Róbert Madej.
Na najvyššom súde sú ľudia oddaní Harabinovi, tvrdí Ďurišová
„Dohodli sme sa, že predseda výboru to navrhne predsedovi parlamentu, lebo do 6. mája, keď má o tom výbor opäť rokovať, ku konsenzu nedôjde,“ povedala s tým, že je to dobrý nápad, pričom verí, že politika ho neprevalcuje.
Smer chce vziať kompetencie prezidentovi
V piatok absolvovali podľa Žitňanskej dlhú, slušnú, kultivovanú debatu. „Na rôznych parciálnych otázkach sa vieme dohodnúť. Všetko padá na dvoch, na kreovaní súdnej rady a plošných previerkach sudcov,“ zdôraznila.
Podľa nej Smer-SD naďalej trvá na tom, aby prezident SR prišiel o kompetenciu menovať členov súdnej rady, ale KDH už od toho upustilo. „Na tom to stojí a padá,“ uviedla. Ak by podľa nej Smer-SD upustil od zmien pri tvorbe súdnej rady, je možné pristúpiť na diskusiu o nejakých previerkach sudcov.
Podľa podpredsedu SDKÚ-DS Ivana Štefanca na justičných zmenách v ústave nie je ani dohoda predkladateľov. „Smer-SD šesť rokov neurobil v súdnictve nič a na základe piatkového rokovania snaha o zmeny v súdnictve nie je podľa mňa úprimná. Bol to len predvolebný ťah v prezidentskej kampani,“ povedal Štefanec pre agentúru SITA.
Smer-SD podľa neho len predstiera snahu o riešenie parciálnych problémov v justícii. SDKÚ-DS odmieta podľa Štefanca obmedzovanie právomocí prezidenta pri kreovaní Súdnej rady. Štefanec neverí, že by dovtedy prišlo k dohode, lebo je príliš veľa otvorených otázok. „Skôr ako k dohode príde k odsunutiu návrhu do stratena,“ dodal.
Podľa poslanca OĽaNO Miroslava Kadúca rokovanie nevyriešilo žiadne zásadné otázky v oblasti justície. „Trváme na očiste súdnictva, ale nesmie to byť očista od tých dobrých. Práve to by sa stalo, ak by prešiel návrh z dielne vládneho Smeru,“ povedal. Podľa Kadúca Smer trvá na tom, že sa majú robiť celoplošné previerky, a to aj do minulosti.
Vykonávať ich však bude orgán výkonnej moci, kde na čele je nominant Smeru. „Takáto úprava je riziková a môže mať ďalekosiahle následky na všetkých občanov, ktorí sa dostanú pred súd,“ myslí si. Piatkové stretnutie podľa Kadúca nevyriešilo žiadne zásadné otázky a úpravy Smeru môžu systému skôr uškodiť ako pomôcť. „Dnešná diskusia bola politická, nie odborná, najmä preto, že sa dá iba ťažko reagovať na koncept, ktorý je pomerne rozsiahly a bol nám predložený až dnes.“
Termín presunuli
KDH podľa hovorcu hnutia Mateja Kováča nenamietlo návrh na presunutie termínu rokovania o novele ústavy na júnovú schôdzu parlamentu, pretože má záujem hľadať širší konsenzus na ústavných zmenách. „Dnešná diskusia na ústavnoprávnom výbore bola konštruktívna a odzneli viaceré návrhy, či zo strany predstaviteľov opozičných strán, alebo sudcov. KDH má záujem dosiahnuť dohodu, ktorá prispeje k zlepšeniu stavu slovenskej justície,“ uviedol Kováč.
Právni experti jednotlivých strán sa majú k novele ústavy opäť stretnúť 16. mája. Podľa poslanca NR SR za Smer-SD Antona Martvoňa sa môže diskutovať o podmienkach previerok sudcov, ale treba mať určitý druh previerok, ktoré by si mohla dať urobiť súdna rada. Zároveň pripomenul, že už vláda Ivety Radičovej v roku 2010 mala previerky sudcov v programovom vyhlásení vlády.
K dohode podľa Martvoňa nedošlo pri kreovaní súdnej rady. Smer-SD súhlasí, aby minister spravodlivosti nebol zo zákona jej členom, ako sa pôvodne navrhovalo, avšak nesúhlasí s tým, aby právo menovať členov Súdnej rady SR zostalo prezidentovi. „Členovia súdnej rady by mali byť volení, alebo menovaní až po voľbe,“ povedal Martvoň s tým, že žiaden ústavný orgán nie je menovaný len jednou osobou. K menovaniu dochádza až po voľbe. Preto ani prezident by podľa neho nemal mať právo menovať členov súdnej rady bez predchádzajúcej voľby v inom orgáne.
Prezident má prísť o právomoc navrhovať členov Súdnej rady SR.
Má sa zvýšiť počet členov súdnej rady volených a odvolávaných vládou a parlamentnom.
Funkcia šéfa najvyššieho súdu a predsedu súdnej rady sa oddelí.
Počet členov súdnej rady sa zníži z 18 na 16.
Doteraz 8 členov rady volili sudcovia a po troch prezident, parlament a vláda. Po novom by:
ôsmich členov rady volili sudcovia a po štyroch parlament a vláda,
za člena súdnej rady mohli vymenovať aj člena vlády,
predsedu súdnej rady volila rada (zo svojich členov); funkcia šéfa najvyššieho súdu a predsedu súdnej rady sa tak má oddeliť.
