Miro, máte za sebou ďalší súťažný ročník vašej bohatej pretekárskej kariéry, aký bol z vášho pohľadu? Ste spokojný s výsledkami, ktoré ste v roku 2012 na domácich a zahraničných významných podujatiach dosiahli?
Ak to mám hodnotiť celkovo, môžeme byť s výsledkami spokojní. V domácom šampionáte sme ako tím vybojovali tri tituly majstra Slovenska. Ja som na aute Saleen S7R vyhral seriál pretekov v šprintoch a na vozidle Porsche GT3R som bol najlepší aj vo vytrvalosti, syn Matej bol majstrom Slovenska v kategórii juniorov v šprintoch. V seriáli Zóna Strednej Európy (FIA CEZ Trophy, pozn.) som tiež obhájil minuloročný titul. Veľmi ma teší, že podobný rodinný zásah sa nám podaril aj v Česku, kde som obhájil pozíciu šampióna ČR a Matej bol celkovo druhý, hoci pre školské povinnosti v Anglicku musel vynechať prvé preteky tohto seriálu. Keď sa na to tak spätne – a najmä s odstupom času – pozriem, bolo to niečo fantastické, lebo doteraz v Čechách pomaly už desať rokov dominoval bez konkurencie domáci Charouz a jazdci jeho tímu.
Pri tomto koncoročnom bilancovaní máte za sebou aj výsledky a rezultáty, s ktorými nie ste až tak úplne spokojní?
Samozrejme, že máme. Viac úspešní sme mohli byť aj v poľskom šampionáte v šprintoch i vo vytrvalosti, ale termíny poľských majstrovských súťaží kolidovali s medzinárodnou sériou Blancpain Endurance, v ktorej sa chceme aj v budúcnosti čoraz viac angažovať. Aj tak som sa stal vicemajstrom Poľska a celý náš tím bol tretí v hodnotení celého seriálu otvorených majstrovstiev Poľska. A pri tom v Poľsku som štartoval iba sedemkrát. Trikrát som vyhral, raz som havaroval, raz som nedokončil pre poruchu techniky. Aj tak sme sa v Poľsku opäť nestratili (smiech). Poľsko je predsa najväčšia susedná krajina a motošport v Poľsku má veľmi bohatú tradíciu. Presadiť sa v tamojšej obrovskej konkurencii je naozaj krásny a veľmi hodnotný výsledok.
Hovoríte, že majstrovské preteky v poľskom šampionáte termínovo kolidovali v dátumami podujatí série Blancpain Endurance a vy ste pri výbere súťaže vždy dali prednosť tejto medzinárodnej sérii. Prečo ste tieto preteky postavili nad všetky ostatné? Čo bolo hlavným dôvodom ich preferovania?
Séria Blancpain Endurance bola v tomto roku určite najlepšie obsadeným seriálom na svete! Štartovalo v ňom neuveriteľných 70 tímov, v ktorých mnohí jazdci majú skúsenosti aj z okruhov seriálu MS Formuly 1. V Monze napríklad súťažilo spolu 58 áut, V Spa-Francorchamps bolo na štarte 78 vozidiel! Farby nášho tímu ARC a slovenská vlajka nechýbala ani na Monze, ani na Silverstone, Nürburgringu či Spa-Francorchamps. Naša stajňa, v ktorej okrem mňa a môjho syna Mateja a Zdena Mikuláška jazdili aj traja Holanďania a Talian Steffano Crotti, sa dostala do stredu výsledkovej listiny. A to aj napriek tomu, že v tomto seriáli sme boli totálni novici. Ešte stále iba zbierame skúsenosti. Učíme sa za pochodu. Vieme, že o lepšie výsledky nás v tomto prestížnom seriáli zatiaľ pripravila organizácia práce v depe, využitie času pri výmene pneumatík a pri striedaní jazdcov. To sú všetko veci, ktoré sa musíme naučiť, ktoré musíme dostať do krvi. Aj keď v Španielsku sme boli pri výmene pneumatík najrýchlejší zo všetkých 55 tímov! Andrej Studenič ako tímový inžinier to mal všetko perfektne pod palcom. Sám dlhé roky jazdil, problematiku ovláda. Som rád, že ho v tíme máme. Jeho názory na motošport sú v mnohých oblastiach totožné s mojimi.
Ktorý z výsledkov z tejto náročnej série Blancpain Endurance si najviac vážite a prečo?
Najlepší rezultát náš tím dosiahol na 24-hodinovke, ktorá sa išla na okruhu majstrovstiev sveta Formuly 1 Catalunya pri Barcelone. Celú noc sme takmer desať hodín v jednom kuse viedli, jazdili sme bez problémov, no nakoniec sme v konečnej klasifikácii bez rozdielu tried skončili na 3. mieste, pričom našu triedu 997 sme s veľkým náskokom vyhrali (dlhá odmlka). Mohli sme tie preteky bez väčších problémov aj celé vyhrať, ale riaditeľ pretekov nás potrestal päťkolovou penalizáciou! Potrestal tak jeden šmyk Holanďana Jaapa van Laggena v našom aute pri žltej vlajke, ktorý však na trati nikoho reálne neohrozil. Ale on sa tak rozhodol. Mal na to právo. Bolo to v jeho kompetencii, ale voči nám to nebolo ani športové, ani férové. Bol to totálny výmysel, ktorý nemilo prekvapil nie iba nás, ale aj všetkých kolegov, ktorí nás poznajú. Bol to od Španielov totálny úder pod pás!
Keďže ste sa nestotožnili s verdiktom riaditeľa pretekov, nemali ste ambície podať oficiálny protest proti jeho dodatočnému rozhodnutiu?
Keď to bolo čerstvé, veľmi vážne sme o tom uvažovali. Aj sme sa na to chystali. Ale kolegovia z iných tímov ma včas informovali, že ak by nám ten oficiálny a najmä oprávnený protest prešiel, riaditeľ pretekov mal pripravené ďalšie dve penalizácie v podstate za to isté! Jednu trojkolovú a jednu štvorkolovú… Jednoducho, my sme tie preteky v Catalunyi nemohli v žiadnom prípade vyhrať. Navyše, ak by nám protest neuznali, prišli by sme o dosť veľkú sumu financií. To sme nechceli riskovať… V súčasnosti je predsa – a nie iba v našom športe – každé euro mimoriadne cenné. Tak sme to nechali tak. Mrzelo nás to, ale mohli sme sa ísť sťažovať na lampáreň…Ale nás teší, že prvýkrát v 15-ročnej histórii týchto 24-hodinových pretekov, ktoré sa jazdia pri Barcelone, viala na pódiu aj slovenská vlajka. To nik nečakal.
Čo bol vlastne dôvod toho, že niektorí funkcionári týchto pretekov (konkrétne ich šéf, pozn.) tak nešportovo zasiahli do finálnej výsledkovej listiny barcelonských pretekov?
Neskôr sme sa dozvedeli, že organizátori ráno čakali delegáciu predstaviteľov špičkových svetových automobiliek, ktorí boli zvedaví na tieto preteky. Činovníci tejto série sa chceli pred predstaviteľmi týchto firiem pochváliť – a to, že my sme celú noc viedli, im vôbec nepasovalo do kariet. Preto voči nám vymysleli tú nešťastnú penalizáciu. Vďaka nej sa do čela pretekov dostala posádka Ferrari. A tým pádom boli všetci spokojní. Aj delegácia automobiliek, aj organizátori pretekov. Jednoducho, na vlastnej koži sme pocítili moc silnejšieho…Ale aj tak sa nám podarila veľká vec, lebo po šiestich rokoch sa slovenský tím dostal na veľkých pretekoch na stupeň víťazov! To je výsledok, ktorý vstúpi do histórie.
To fakt reprezentanti špičkových tímov by nedokázali prežiť skutočnosť, že na veľkých pretekoch vyhrali neznámi jazdci zo strednej Európy? Naozaj sa nevedeli stotožniť s tým, že najrýchlejšie v cieli na okruhu v Catalunyi v 24-hodinovke boli jazdci zo Slovenska?
Pomaly dvadsaťtri rokov po roku 1989 to znie ako neuveriteľná príhoda, ale je to naozaj tak! Je to smutné, ale aj toto sa nám tento rok na veľkých pretekoch stalo. Museli nás potrestať, aby sme nevyhrali… Francúzi a Taliani si totiž ešte stále myslia, že my po večeroch a z dlhej chvíle stružlikáme autá z dreva! Oni o Slovensku nevedia dokopy nič konkrétne. Mnohé ich tvrdenia sú iba heslá a frázy, ktoré si niekde o Slovensku prečítali… Ich konkrétne vedomosti o našej krajine sú stále veľmi žalostné. Ak by sme vyhrali tieto preteky, bola by to pre automobilové veľmoci veľká potupa. To si nemohli dovoliť. Preto nám dali päť kôl penalizáciu za nebezpečný spôsob jazdy! Keď sa to súperi dozvedeli, pýtali sa ma, čo som urobil, či som zabil riaditeľa pretekov (trpký smiech). O takom tvrdom postihu za nič doteraz ani nepočuli! Samozrejme, že si o tom mysleli svoje a z nás si potom robili vtipy (smiech).
Ale vám vtedy predsa do smiechu nebolo? Veď tá penalizácia zničila vašu mnohotýždňovú prácu a nasadenie celého takmer dvadsaťčlenného tímu i všetkých zainteresovaných jazdcov?
Už sme to predýchali! Čas je predsa najlepší lekár. Aj tretie miesto je v tejto silnej konkurencii a pri tejto nie práve najférovejšej športovej diplomacii veľmi pekný úspech. Tešili sme sa aj z neho… Riaditeľ má právo jazdcov potrestať za čo on uzná za vhodné. Tak nás potrestal. Možno teraz pokojne spáva … Bol to z jeho strany totálny nezmysel. Ale už by som sa k tomu nechcel vracať. My sme v Španielsku urobili, čo bolo v našich silách. Bronzový stupeň v takej súťaži je supervýsledok. Blízko k stupňu víťazov sme sa dostali aj po šesťhodinovom epilógu v Brne, kde sme skončili na štvrtom mieste, vyhrali sme svoju triedu na štvorhodinových vytrvalostných pretekoch na legendárnej Monze. V Taliansku sme v celkovom poradí skončili na 7. mieste. Boli sme na šiestich pretekoch tejto série a v troch sme sa dostali do prvej osmičky! To je fakt pekný úspech. Aby ste to pochopili, to by ste museli vidieť to zázemie, ktoré špičkové tímy na takejto prestížnej súťaži majú okolo seba.
Ako to myslíte?
Tak ako som povedal. My sme vedľa nich ako chudobný príbuzný. My sme do Catalunyi prišli s dvoma, na naše pomery dobre vybavenými kamiónmi, špičkové fabrické zoskupenia, ktoré jazdia na autách Ferrari, mali minimálne päť kamiónov priamo od výrobcu! Dokonca aj španielsko-ruský tím mal päť kamiónov Ferrari! My sme auto chystali skoro na kolene, ani mali zo sebou z oblasti servisu všetko, na čo si zmyslíte. V seriáli Blancpain Endurance od 3. miesta až po 15. pozíciu boli jazdci a posádky, ktorí štartovali na Ferrari! A teraz si zoberte takú pohromu, že prídu nejakí Slováci spolu s trojicou Holamďanov na obyčajnom sériovo vyrobenom a trochu už staršom type Porsche a všetkým tým hviezdam vypália rybník! To by oni fakt neprežili.
Podľa toho, čo ste hovorili, túto novú sériu jazdíte v trochu zmenenej zostave. Ako sa do vašej partie dostal Zdeno Mikuláško? Veď v minulosti ste jazdili v inom zložení?
Zdeno Mikuláško je jedným z najtalentovanejších slovenských automobilových jazdcov. Možno po Štefanomi Rosinovi je druhý najlepší Slovák v automobilovom športe. Som veľmi rád, že sme mu v našom tíme ARC dali veľkú šancu. Som presvedčený, že ak Zdeno dostane do rúk silné a spoľahlivé auto, budeme o ňom ešte určite počuť. Som rád, že som ho získal pre vytrvalostné preteky tejto prestížnej série. Z môjho pohľadu jazdí naozaj dobre. Je veľmi rýchly – a čo si u neho najviac cením, je veľmi spoľahlivý – a disciplinovaný jazdec.
Nie je to tak dávno, čo ste v veľkým entuziazmom práve v Bratislave prezentovali spoločný seriál automobilových pretekov jazdcov z krajín Vyšehradskej štvorky. Po roku však z tohto smelého projektu pod hlavičkou V4 zostalo iba torzo. Prečo?
Lebo nevieme maďarských kolegov presvedčiť, aby začali jazdiť okruhové preteky nie iba doma na Hungaroringu a Panóniaringu, prípadne u nás na Slovensku, ale aj v Brne, Moste, v poľskej Poznani či Gdansku. A to už nehovorím o okruhoch v Nemecku či v Rakúsku.
Ale veď ten medzinárodný seriál pod hlavičkou V4 prišiel pred rokom do Bratislavy propagovať, ak si dobre spomíname, predstaviteľ maďarského motoristického športu?
Samozrejme, že áno. Spoločné vyšehradske preteky chceli aj Maďari, ale s nimi je ťažko (dlhá odmlka). Oni chodia iba na tri okruhy, ktoré považujú za svoje. Na Hungaroring, na Panoniaring a k nám na Slovakiaring. Aj ten je akoby ich. Aj do Orechovej Potône majú blízko. Ale do Mostu alebo do Poznane už nejdú. Pre nich je to vraj ďaleko (dlhá odmlka). My môžeme jazdiť aj do Francúzska a Nemecka, oni päty z Maďarska a blízkeho okolia nevytiahnú! Navyše, pre ekonomickú krízu zostali u nich v najsilnejšej triede súťažiť asi iba tri silné autá. Viac nie. Jednoducho, globálna kríza poriadne zasiahla automobilový šport v celej Európe, ale v Maďarsku špeciálne silno. Oni sa z toho tak skoro nedostanú… Škoda, lebo idea spojiť tri – štyri národné šampionáty v strednej Európe bol veľmi dobrý nápad. Mohli sme aj náklady na preteky lepšie medzi jednotlivé motoristické federácie rozdeliť. Ale teraz je už nad tým zbytočné plakať. Nakoniec, spolu s Poliakmi a Čechmi fungujeme ďalej. Namiesto štyroch krajín pracujeme ďalej v trojici.
Na ktoré preteky sústredíte najväčšiu pozornosť v novom súťažnom ročníku 2013?
Pôjdem tam, kde je silná konkurencia. A v seriáli Blancpain Endurance je naozaj silná. Chcem sa stále zlepšovať. Viem, že už toho veľa na okruhoch nenajazdím. Možno to potiahnem ešte tri – štyri roky. Viac nie. Veď už mám päťdesiat. Môj syn je v šprintoch už lepší ako ja, ale vo vytrvalosti ešte stále mám šancu. V tejto disciplíne sa mi už roky darí. Chcem v tom podľa možnosti pokračovať. Chcem sa ešte niekoľko rokov držať v popredí českého, slovenského i poľského šampionátu. Bez tvrdých súbojov v sérii Blancpain Endurance by to však nešlo. To je dobrá škola. Tam chceme byť stále lepší (smiech).
Od organizátorov veľkých podujatí a celoročných seriálov však prichádzajú stále horšie a horšie správy. Z ekonomických dôvodov musia kresať počty pretekov, rušia celé seriály. Má motoristický šport v takejto zložitej situácii ešte šancu udržať sa v športovom kalendári?
Netreba si klamať. Globálna ekonomická kríza sa prejavuje v každej oblasti nášho života. Celý seriál MS pre verziu GT1 pretekov v roku 2013 už zrušili. To isté postihlo aj európsky šampionát podujatí v triede GT3. Veľmi uznávaný seriál vytrvalostných pretekov Le Mans v roku 2013 tiež z ekonomických dôvodov nebude. Je to neuveriteľný stav. V Európe padajú na ´hubu´ jedny preteky za druhými. A my na Slovensku prežívame vďaka špičkovému okruhu Slovakiaring hotový motoristický boom! Na pretekoch WTCC bolo 30.000 divákov, na podujatí seriálu MS verzie GT 1 bolo na Slovakiaringu dokonca ešte o desaťtisíc divákov viac! Veľmi veľká škoda, že práve do tohto diváckeho nadšenia a záujmu prichádzajú súčasné ekonomické problémy. Myslím si, že vďaka fantastickému diváckemu záujmu sme mohli byť pre motoristický šport zasľúbenou krajinou. Uvidíme, čo bude ďalej. Je to zlé. Ale my ideme do novej sezóny so smelými plánmi. Musíme sa snažiť byť lepší ako sme boli minulý rok.
Spomenuli ste špičkový motoristický okruh Slovakiaring pri Orechovej Potôni. Ako sa vám ako skúsenému pilotovi na ňom jazdí? Je to naozaj okruh pre novú nastupujúcu generáciu mladých a dravých jazdcov?
Také niečo, ako je Slovakiaring, sme už pre náš motoristický šport dávno potrebovali. Osobne som veľmi rád, že sa na Slovensku našiel bohatý a vplyvný človek, ktorý nedal peniaze iba do futbalu a hokeja, ale sa rozhodol podporiť náš motošport. Investoval ich veľmi rozumne. Na Slovakiaringu môžu vyrásť naozaj špičkoví slovenskí piloti. To je okruh, kde sa môžu veľmi veľa naučiť a nemusia cestovať do blízkeho či ďalekého zahraničia. Škoda, že práve spomínaná ekonomická kríza tak razantne zasahuje do diania v našom športe. Ale ja verím, že sa nájdu výrazné talenty, ktoré sa presadia aj napriek ťažkým ekonomickým podmienkam. A možno, že tí najlepší pri našom športe zostanú práve pre tento okruh pri Orechovej Potôni. Bolo by totiž hriechom nevyužiť šancu, ktorú mladá generácia práve vďaka Slovakiaringu teraz dostala. Je to pre nich obrovská šanca, aby boli lepší piloti ako sme my.
Ako sa vám jazdí na Slovakiaringu. Nemáte problém s horizontom, okolo ktorého sa už dlhšie vedú medzi odborníkmi z FIA polemiky a veľké diskusie? Je správne, že tam chcú za každú cenu montovať spomaľovací retardér a robiť rôzne úpravy?
Neviem, či sa o tom mieste vedú dlhé diskusie. Ja viem iba o jednom človeku, ale, samozrejme, vplyvnom. Nechajme ho na pokoji, lebo sa nepatrí kritizovať človeka po smrti. Ten sa už nemôže brániť. Mne horizont na Slovakiaringu nerobí problém. Viem, že je veľmi rýchly. Ja som na ňom jazdil rýchlosťou 240 km za hodinu! Skákal som tam bez problémov. Lebo to viem. Maďarský delegát a člen komisie FIA pre MS formuly 1 sa zľakol, lebo tam havarovala jeho mladá priateľka. Bol v komisii FIA pre okruhy, tak tam nariadil urobiť spomaľovací retardér (smiech). Je to dosť nebezpečné, lebo v tej rýchlosti dvíha autám predok do vzduchu a auto dopadá smerom hore. V Nürbugringu sa zasa skáče smerom dole… Samozrejme, som za úpravy. Ale citlivé a rozumné. Treba sa venovať tomuto úseku, lebo spomaľovací retardér môže dosť znepríjemniť jazdu aj skúseným pilotom. Na veľkých a kvalitne obsadených pretekoch môže byť príčinou zbytočných a nebezpečných kolízii. Ale počkajme, čo bude ďalej. Príde iný komisár a ten bude mať iný názor. Všetko sa predsa vyvíja. Slovakiaring je ešte pomerne mladý okruh, časom sa všetko utrasie.
Je sedmička vaše šťastné číslo?
Áno je. A verím, že dlho aj bude (smiech).
Vaše vozidlo Saleen S7R poznáme v nezmenenej podobe už minimálne tretiu sezónu. Dokedy sa budete spoliehať na jeho služby? Neuvažujete o tom, že by ste vzhľadom na rastúcu konkurenciu aj v súvislosti s príchodom pilotov zo zrušených budúcoročných podujatí GT 1 a GT 3 zmenili vozidlo?
To je veľmi zložitá otázka. Špičkoví jazdci menia súťažný automobil každý rok. Jazdia na ňom jednu sezónu a dosť! To je optimálne riešenie. Ja som auto nemenil tri roky, hoci viem, že aj súťažné autá majú svoje limity. Jednotlivé agregáty sa opotrebúvajú viac ako je únosné. Naši technici a mechanici majú zlaté ruky, keď dokážu z tých našich vozidiel urobiť stroje, ktoré vedia konkurovať aj špičkovým továrenským autám. Možno to ešte jednu sezónu na tom mojom starom aute potiahnem (smiech). A možno nie. Uvidíme, čo bude budúci rok.
Spomínate technikov a mechanikov, ktorí sa vám starajú o súťažnú techniku. Máte stabilný káder, alebo musíte mechanikov každú motoristickú sezónu meniť?
Dvaja technici to so mnou ťahajú už veľmi dlho. Juraj Linka je v našom tíme desať rokov, Peter Zapala o rok menej. Ostatných však musím veľmi často meniť. Je to všetko veľmi zložité… Tí chlapi si to musia zosúladiť s rodinnými povinnosťami. Jedného na tak dlho nepustí frajerka, druhého zasa manželka (smiech). Ďalší musí rešpektovať potreby detí. Všetci máme nejaké starosti a povinnosti. Odísť z domu na niekoľko dní či až týždňov je ťažké. A byť preč prakticky každý víkend od januára až do konca novembra. To chce naozaj fanatika do motorov! Je to veľmi zložité. Preto som rád, ak dám na tie najväčšie preteky dokopy dobrú partiu. Technici sú veľmi dôležitou súčasťou každého úspešného automobilového tímu. My v tomto smere máme šťastie na naozajstných odborníkov a zručných fanatikov. Aj to je tajomstvo našich dobrých výsledkov, ktoré sme v tejto sezóne dosiahli. A samozrejme, že nie iba v tejto (smiech).
Počas ktorých pretekov potrebujete najviac pomoc vašich tímových technikov a mechanikov? Kedy, na akých podujatiach, je ich odborná asistencia nevyhnutnosťou?
Dobrí technici sú na nezaplatenie na každom motoristickom podujatí (smiech). Výborná starostlivosť o súťažnú techniku je alfou a omegou tímového úspechu. Ale naši technici sa najviac zapotia vtedy, keď ideme klasickú 24-hodinovku. To sú moje preteky. To je moja srdcovka (smiech). Keď ideme 24-hodinovku, technici sú v podstate 24 hodín na nohách! Každú chvíľu menia pneumatiky, dopĺňajú pohonné hmoty, kontrolujú auto, či je v poriadku. Na 24-hodinovke spravidla štyria – piati piloti najazdíme okolo 3000 kilometrov. V aute sa striedame po dvoch hodinách, v Malajzii, kde bolo veľmi teplo, sme sa museli podľa nariadenia traťových komisárov meniť už po hodine. Niekde sa dá za volantom vydržať aj dve a pol hodiny. Je to presne toľko, koľko dokážeme prejsť na jednu plnú stolitrovú palivovú nádrž. Práve nádrž na našom staršom Porsche je trochu našim handicapom. Najmodernejšie továrenské vozidlá majú už nádrž o niečo väčšiu. Pri takom ´frmole´, aký panuje na trati počas 24-hodinovky, dostane zabrať spojka, brzdy, obloženie, motor i prevodovka. Takže technici na takom podujatí sú stále v pohotovosti. Preto je jasné, že náš úspech je aj ich úspechom. Ale o tom som už hovoril. Naozaj som veľmi rád, že mám okolo seba takých perfektných a ochotných pomocníkov.
Rozhovor pripravil Štefan Žilka