Aké výzvy dnes stoja pred Európskou úniou a pred eurozónou?
EÚ a eurozónu čakajú v najbližších rokoch významné zmeny. Dlhová kríza a najmä zvolený spôsob jej riešenia naplno odkryli deficit demokracie vo fungovaní európskych inštitúcií. Zásadné rozhodnutia, ktoré prenášajú finančné náklady riešenia verejných dlhov štátov a náklady na záchranu súkromných bánk na všetkých daňových poplatníkov EÚ, sú prijímané Európskou komisiou, ktorej chýba akákoľvek demokratická legitimita. Európska komisia sa za svoje rozhodnutia nikomu nezodpovedá.
Aký to bude mať vplyv na májové voľby do Európskeho parlamentu?
Májové voľby slovenských europoslancov budú iné ako tie predchádzajúce. Nepovažujem za férové po tretíkrát dávať týmto voľbám prívlastok „druhoradé“. V najbližších piatich rokoch sa totiž rozhodne o novej podobe Európskej únie. Podľa oficiálnych vyjadrení niektorých vrcholových predstaviteľov Európskej komisie je východiskom z krízy vznik Spojených štátov európskych. Má vzniknúť politická federácia s centrálnou vládou v Bruseli a transformácia členských štátov na akési provincie. Národné parlamenty a vlády by sa stali len druhoradými vykonávateľmi bruselských príkazov bez možnosti akýchkoľvek zmien. Tlak na politickú federalizáciu Európy, zastieraný potrebou riešiť dlhovú krízu a silnejúci v prostredí deficitu demokraciu, však povedie k presnému opaku. Odstredivé tendencie a stále častejšie ozývajúce sa kritické hlasy sú zjavné už dnes.
V čom konkrétne sa prejavujú?
Spomeniem najmä prísľub Davida Camerona, týkajúci sa prípravy referenda o zotrvaní Veľkej Británie v EÚ. Nemecký ústavný súd čelí množstvu podaní na preskúmanie viacerých rozhodnutí európskych inštitúcií (najnovšie sú to opatrenia Európskej centrálnej banky), k pripravovanej bankovej únii silnejú kritické hlasy zo strany Veľkej Británie, Švédska, Českej republiky. Aj ostatné referendum vo Švajčiarsku, týkajúce sa imigračnej politiky (aj keď sa jedná o nečlenskú krajinu EÚ), iste rozvíri diskusiu na túto tému v celom priestore európskej dvadsaťosmičky.
Takže môžeme byť ešte svedkami opätovnej nestability?
Ide o veľa. V turbulentných časoch, ktoré EÚ v najbližších rokoch čakajú, je preto absolútne kľúčové, aby Slovensko malo jasne zadefinovaný svoj cieľ a svoje záujmy v európskom priestore. Ale u nás ešte neprebehla široká celospoločenská diskusia (odbornú verejnosť nevynímajúc), pokiaľ ide o postoj Slovenska k pripravovaným zmenám v EÚ. Európska únia sa v najbližších rokoch výrazne zmení. Bude iná, ako ju poznáme dnes. Zmení sa primárne právo EÚ a zmenia sa aj európske inštitúcie a ich kompetencie.
A čo na to hovoria politické strany na Slovensku?
Slovník relevantných politických strán na Slovensku je žiaľ zúžený na vyhlásenia typu „potrebujeme viac Európy“, „musíme sa držať Nemecka“, alebo „musíme sa zúčastňovať na kolektívnych mechanizmoch záchrany nezodpovedných krajín, lebo veď za čo si robotník v Írsku kúpi Volkswagen, vyrobený na Slovensku“ a pod. Toto je síce typický slovník z oblasti tzv. diplomatickej korektnosti. Ale je to slovník výlučne do pekného počasia. Zvládnuť búrku a tu i tam priam povodeň, to si vyžaduje podstatne realistickejší a kompetentný kritický pohľad na prijímané riešenia. Prístupy, ktoré budú postavené na poctivých, vecných argumentoch, nie na politických a častokrát nič neriešiacich vyhláseniach.
Hovoríte o kompetentnom, realistickom prístup. Môžete byť konkrétnejší?
V prvom rade je to odstránenie deficitu demokracie, odstránenie tzv. „summitizácie“ EÚ, kedy sa najskôr na najvyššej politickej úrovni príjmu politické rozhodnutia a z nich vyplývajúce politické záväzky. Vtedy ale ešte nie je známa celková architektúra a nie sú známe žiadne detaily navrhovaného riešenia. Keď to príde na ratifikáciu do národných parlamentov, na dokumentoch už nie je možné meniť ani jedno slovo, ani jednu čiarku. Pokiaľ ide o deficit demokratickej legitimity na národnej úrovni, tam nás už výrazne predbehlo aj Nemecko. A pritom stále dookola počúvame, že práve Nemecka by sme mali držať.
A čo dohodnuté pravidlá a ich dodržiavanie?
Je potrebné vrátiť sa k pôvodným princípom európskej integrácie, ktorým je vytvorenie jednotného vnútorného trhu a v rámci neho k slobodnému pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Je potrebné mať jasné, transparentné pravidlá, akými sú napr. revidovaný Pakt stability a rastu, Európska fiškálna zmluva a ďalšie. A teraz to najpodstatnejšie. Ak majú byť pravidlá účinné, potom musia byť vymožiteľné. A ak majú byť vymožiteľné, potom ich nedodržiavanie musí byť automaticky sankcionované. V súčasnosti je to presne naopak. Ešte neuschne atrament na podpise dôležitých medzinárodných zmlúv a už sa rozsype vrece s výnimkami. Ale iba jasné zmluvy (a pravidlá) robia dobrých priateľov.
Vzhľadom na skutočnosť, že európsky priestor je preregulovaný, za kľúčové považujem testovať platnú a pripravovanú európsku legislatívu na princípy subsidiarity a proporcionality. Sú známe aktivity napr. holandskej a britskej vlády, ktoré si vytvorili odborné kapacity na testovanie, či príslušná európska legislatíva podporuje, alebo znižuje konkurencieschopnosť ich ekonomík.
To už sme pri otázke zmyslu samotnej EÚ?
Presne tak. Len vysoká kvalita života občanov a národná prosperita členských štátov prinesie prosperitu celej Európskej únii, nie naopak. Preto pri kritickom posudzovaní bezprecedentných zmien, ktorými EÚ v najbližšom období prejde, sa držme princípu „riešenia na národnej úrovni, všade tam, kde je to možné a riešenia na úrovni EÚ, len ak je to nevyhnutné“. Ak má byť projekt EÚ a eurozóny dlhodobo udržateľný, potom bude nutné zmeniť pravidlá hry. EÚ sa musí otvoriť vlastným občanom a nesmie sa pred nimi uzatvárať do sklenených budov. A čo je zvlášť dôležité z pohľadu Slovenska, trpezlivo bude potrebné presadzovať princíp rovnakého prístupu a rovnakého zaobchádzania. Bez ohľadu na to, či je krajina novým, alebo starým členských štátom a bez ohľadu na to, či je malým, alebo veľkým štátom. Nie vždy tomu tak je.
