BRATISLAVA 28. decembra (WBN/PR) – Pre väčšinu z nás patrí pitie kávy k pravidelným denným rituálom. Len málokto sa však zamýšľa nad tým, odkiaľ káva vlastne pochádza. Veď prečo aj? Je tu a hotovo.
Keď sa však vydáte po stopách jej pôvodu, objavíte zaujímavý príbeh, ktorý vám odhalí aj časť vývoja ľudstva. V tomto príbehu nájdete všetko od objaviteľov, obchodníkov, podvodníkov až po krásne ženy, natrafíte pritom na bohatých aj chudobných, spoznáte ľudí všetkých rás a národností, pritom precestujete mnoho exotických zemí, navštívite honosné mestá ale aj chudobné dedinky. V jednej šálke kávy je toho oveľa viac ako v učebnici dejepisu.
V treťom storočí pred Kristom, niekde v Etiópii hnal pastier svoje kozy na náhorné plošiny. Trávy tam veľa nerástlo, no zato tam bolo veľa krovísk a kríkov. Ako tak pastier pásol svoje stádo, začalo mu vŕtať v hlave, prečo kozy, ktoré okusujú plody jedného kríku, sú živšie ako tie ostatné. Natrhal si ich teda niekoľko do tašky a keď sa vrátil do dediny, ukázal ich duchovnému. Bohužiaľ sa u neho nestretol s pochopením. Dokonca ho obvinil zo šarlatánstva a plody hodil do ohňa. Behom chvíľky sa z ohniska začala šíriť omamná vôňa. Duchovný preto vybral z ohňa čierne zrná a skúšal ich ochutnať. Boli však príliš tvrdé, a tak ich vložil medzi dva kamene a rozdrvil. Drť bola však na jazyku príliš horká. Duchovný si myslel, že keď rozdrvené zrná zaleje horúcou vodou, vznikne akýsi vývar. Skúsil to a mohol teda ako prvý na svete ochutnať kávu.
Je mnoho legiend a príbehov, ktoré sa snažia objasniť pôvod a vznik pitia kávy. Pod nánosom dejín je však veľmi ťažké určiť, ktorá legenda je tá pravá. Čo je však isté, a to potvrdzujú aj samotní historici, že káva sa začala piť v arabských krajinách, vo svete islámu, kde ju šírili arabskí obchodníci. Káva dokonca nahrádzala pitie alkoholu, ktorý zakazoval Korán.
Samotné slovo káva pochádza z arabského slova “qauhwa”. Prvé kaviarne na blízkom Východe sa nazývali qahveh khaneh: “Školy života”. Boli to miesta, kde sa stretávali umelci tej doby a pri pití horúceho tmavého moku diskutovali o závažných problémoch umenia a života. Arabi veľmi presne poznali euforický stav z kávy a nazývali ho “marqaha”. Až do veľkých zámorských objavov, to znamená do 15. a 16. storočia si vraj Arabi kríky strážili ako oko v hlave a nenechali si ich nikým ukoristiť. To však nevedeli, že obratní obchodníci z Benátok v tej dobe s kávovými zrnami už dávno obchodovali.
Do Benátok káva dorazila v roku 1615 na lodi plávajúcej z Káhiry. Krátko na to vznikla v meste aj prvá kaviareň, pretože pitie kávy sa vytváral akýsi rituál, ktorému prislúchalo aj špeciálne miesto. Prvý obchod s kávou bol otvorený až v roku 1683. Než sa ale káva dostala do prvého benátskeho obchodu, mohli si ju záujemcovia kúpiť v lekárňach. Lekárnici ju ľuďom predstavovali ako zázračný nápoj a pritom si plnili svoje vrecká. Preto lekárnici nesúhlasili s prvým obchodom kávy v Benátkach a snažili sa vyvolať dojem, že túto vzácnu surovinu môžu vydávať len ľudia nato povolaní. Obchodníci sa však nedali zastrašiť a obrať o obrovské zdroje príjmov a lekárnikov prevalcovali.
Akonáhle sa v Benátkach otvoril prvý obchod, bolo len otázkou času, kedy sa káva rozšíri aj do ďalších krajín južnej a strednej Európy. Prijímanie kávy bolo spočiatku veľmi rozpačité, pretože káva nikomu nechutila. Ale len dovtedy, pokým sa nezačala podávať aj s cukrom. Situácia sa razom zmenila a káva zachutila aj tým, ktorí spočiatku odmietali jej špecifickú horkastú chuť.
Počas tridsaťročnej vojny sa káva dostala aj na francúzsky dvor panovníka Ľudovíta XIV, nazývaného aj kráľ Slnko. Kávu priniesol turecký vyslanec Soliman Aga. Nepriniesol ju však ako lahôdku, ale ako špionážnu pomôcku. Spoliehal sa na jej opojné účinky a snažil sa z dvorných dám, ktorým podával silný nápoj, vymámiť dôverné štátnické informácie. Ani samotnému kráľovi neunikla prítomnosť nápoja na kráľovskom dvore a tiež ju ochutnal. Aj napriek horkej chuti a odpudivej farbe sa káva začala piť aj na francúzskom dvore.
Z Francúzska sa káva dostala do Nemecka, kde sa šľachta rada chválila preberaním zvykov z francúzskeho dvora.
Francúzi nechceli byť závislí od dodávok suroviny z južných krajín, preto vyviezli kávový ker do vlastných kolónií. To bol už len krôčik od rozšírenia kávových plantáží do zvyšných krajín Latinskej Ameriky. K Holanďanom a Francúzom sa v 18. a 19. storočí pridali Angličania, ktorí začali pestovať vlastnú kávu na Jamajke a v Indii. Španielski dobyvatelia vysadili kávovníky na Filipínach, Kube a v štátoch južnej a strednej Ameriky. Portugalci, ktorí si svoje kávové plantáže založili zo semienok ukradnutých z Francúzskej Guayany, rozšírili kávu do svojej obrovskej kolónie Brazílie. Pokiaľ teda chcete vidieť kávu v jej pôvodnom prostredí, musíte sa za ňou vypraviť do východnej Afriky alebo možno na juh Arabského polostrova.
Kvôli vysokej cene kávy si mohli kávu vychutnať len tí bohatší. Medzi spodné vrstvy obyvateľov sa káva rozšírila až v 20. storočí. Ľudia sa začali, čím ďalej tým viac, oddávať konzumnému spôsobu života, ku ktorému patrilo aj pitie kávy. Pomaly začal stúpať dopyt po káve. Plantáže sú však v rukách ľudí, ktorí nezvládajú ekonomický tlak a kávové plantáže začínajú preberať obchodníci. Tí chcú investovať do kávy. V snahe vysadiť kríkov čo najviac, kácajú lesy. Na svahoch hôr vysychajú pramene, slnko nemilosrdne spaľuje sýto zelené kry a čo nezničí slnko, zožerie hmyz. Po tejto niekoľkoročnej skaze sa na zdevastované svahy vracajú poľnohospodári, ktorí sa snažia zachrániť čo sa dá. V Kolumbii bola v tej dobe dokonca založená kávová federácia, ktorá podporovala poľnohospodárov a pomáhala im zakladať porasty kávovníkov.
Kým Latinská Amerika buduje základy svojej budúcej nadvlády, centrum svetového obchodu sa tak v tridsiatych rokoch presúva do juhovýchodnej Ázie. Spotrebitelia z celého sveta začínajú rozlišovať oblasti, odkiaľ pochádza káva a žiadajú len kvalitné zrná. Po celom svete vznikajú pražiarne, ktoré skúmajú a následne uchovávajú tajomstvo spôsobu, ako čo najlepšie spracovať kávové zrná. Podnikaví spracovatelia zároveň začínajú hľadať spôsob ako pripraviť kávu, tak aby sa neusadzovala na dne pohára.
Sedemnáste storočie je storočie, kedy začína káva prenikať do Európy. Káva znamenala novú príležitosť pre obchodníkov. Majitelia domov opatrne otvárajú kaviarne a lákajú zámožných klientov. Prvú kaviareň v Paríži otvoril Peržan. Už začiatkom 17. storočia bolo v Paríži viac ako 200 kaviarní. Prvú kaviareň vo Viedni otvoril bývalý vojak Kolschitzky, ktorý využil kávové zrná, ktoré tam zanechali Turci.
Zatiaľ čo v Európe boli kaviarne doménou intelektuálov a umelcov, v Spojených štátoch patrili rebelom a politikom. V USA vznikla prvá kaviareň v roku 1670.
Zdroj: NESCAFÉ Dolce Gusto, Krups