Robert Fico sa v sobotu 17. januára 2026 stretol s Donaldom Trumpom v Mar-a-Lago. Nešlo o oficiálny summit v Bielom dome, ale o osobné stretnutie v Trumpovej obývačke na Floride. To je podstatný rozdiel – ide o rovnocenný rozhovor, nie o formálnu audienciu. Najdôležitejším výsledkom jeho návštevy je medzivládna dohoda o spolupráci v civilnej jadrovej energetike so spoločnosťou Westinghouse.
Nový jadrový blok v Jaslovských Bohuniciach, americký partner namiesto ruského, investície v hodnote miliárd eur, nové pracovné miesta a energia na ďalšie desaťročia. Donald Trump povedal, že Slovensko pod Ficovým vedením je „popredným svetovým lídrom v atómovej energii“. Takáto formulácia a ocenenie nie je pre stredoeurópsku krajinu bežná. Fico tam nešiel prosiť o priazeň. Prišiel rokovať ako premiér suverénneho štátu a odišiel s konkrétnym výsledkom – nie len s peknými fotografiami a vyhláseniami, ale so zmluvou, ktorá má pre Slovensko reálnu hodnotu.
Voľby v meste sľubov - KOMENTÁR
Jeho prístup je jednoduchý a konzistentný: neriadi sa ideologickými dogmami. Rokuje s Američanmi, Číňanmi, Azerbajdžančanmi, Rusmi – vždy tak, aby to prinieslo niečo prospešné Slovensku. Lacnejší plyn, teraz jadrová technológia od Američanov. Tomuto sa hovorí pragmatizmus. A funguje to. Reakcie opozície sú predvídateľné a až hysterické: „najdrahšia fotografia v histórii“, „netransparentné“, „korupcia bez tendra“.
Keby Fico nešiel, kričali by, že je izolovaný. Keby chodil len do Bruselu, nič by nebolo. Keby podpísal s Rusmi, označili by ho za Putinovho agenta. Keď podpíše s Američanmi, zrazu je zradca demokracie. Fico im odpovedal presne a trefne: „Bol som, som a budem len agentom Slovenskej republiky.“ A má, či sa nám to páči, alebo nie, pravdu. Keď sa pozrieme na to, čo reálne priniesol z ciest – či už do Pekingu, Moskvy, Washingtonu alebo Abú Zabí – výsledky sú hmatateľné: kontrakty, energia, partnerstvá.
Opozícia zatiaľ priniesla najmä príspevky na sociálnych sieťach, tlačové konferencie a nekonečné sťažnosti na to, aký je Fico zlý. Stretnutie s Trumpom nie je o obdivovaní „veľkého muža“. Je o tom, že malá krajina dokáže sedieť pri stole s najvplyvnejšími hráčmi a odísť s niečím konkrétnym. Fico to opäť dokázal. A presne preto ho ľudia volia – nie preto, že je milý, ale preto, že robí veci, ktoré prinášajú výsledky.
