VANCOUVER 17. februára (WEBNOVINY) – Bola to priam neskutočná symbolika. Celých päť dní som vo Vancouveri nevidel nič iné len zatiahnutú oblohu, mraky, dažďové kvapky. Veľa dažďových kvapiek. Nebo akoby sa na niečo hnevalo a s niečím nesúhlasilo. Na šiesty deň som to pochopil. Aj oblohe, rovnako ako všetkým návštevníkom olympijských hier, chýbal mužský hokejový turnaj. V utorok boli v hale Canada Hockey Place na programe prvé zápasy jedného z najsledovanejších a najkvalitnejšie obsadených hokejových podujatí ostatných rokov, čo rozjasnilo aj oblohu nad Vancouverom. Slnko sa počas celého dňa usmievalo a tešilo, že hokejová Kanada sa dočkala štartu najočakávanejšej súťaže svojich hier.
Prvýkrát sa v uliciach v blízkosti štadióna takmer vôbec nedalo hýbať, v metre ľudia po príchode do stanice vypadávali z dverí. Napriek tomu z tvárí nemizli úsmevy, ba práve naopak. Ľudia boli nadšení z toho, že konečne môžu odložiť dáždniky, ktoré nahradili trúbami, kanadskými zástavami a inými suvenýrmi. Svojich povzbudzovali aj predtým, to hej, no až v utorok to vypuklo naplno.
Ešte teraz mám pred sebou obraz snáď 80-ročnej babky pohybujúcej sa oproti mne smerom od haly len vďaka špeciálnemu prístroju, za to v kanadskom drese. Ľudia tu hokej milujú a je jedno, akého sú pohlavia, veku, farby pleti a podobne. Pre nich sa olympijské hry začali až v utorok 16. februára, keď nad Vancouverom konečne vyšlo slnko. Mne len zostáva veriť, že bude svietiť aj v stredu, keď do turnaja vstúpia aj slovenskí hokejisti.
Miro Antol
