Odvážni gladiátori v krásnej zbroji, očarujúce dámy v dlhých tunikách jedia hrozno na ležadlách a vyznávajú ušľachtilé ideály. Aj vy máte takúto predstavu o starovekom Ríme? Možno budete prekvapení, pravda je zvyčajne niekde inde. Zistili sme za vás niekoľko ohavností, ktoré v dnešnej dobe môžu šokovať. Vtedy však boli bežnou súčasťou každodenných životov.
20 skvelých reklám, ktoré si budete chcieť pozrieť znova
Vyplachovanie úst močom
V starom Ríme malá potreba bola taká rozvinutá činnosť, že vláda zaviedla osobitné dane z predaja moču. Existovali ľudia, ktorí si zarábali zberom tejto telesnej tekutiny. Niektorí ju zhromaždili vo verejných pisoároch, zatiaľ čo iní šli do príbytkov s veľkou nádržou a požiadali ľudí, aby ich naplnili. Spôsoby používania zozbieraného moču sú dnes dokonca ťažko predstaviteľné. Napríklad sa ním čistilo oblečenie. V niektorých oblastiach močpoužívali ako ústnu vodu. Tvrdilo sa, že vďaka nemu sú zuby lesklé a biele.
Hniezdo parazitov
Rím bol vždy oceňovaný za svoje úspechy v oblasti kanalizácie. V rímskych mestách existovali verejné toalety a kanalizačné systémy, ktoré sa v nasledujúcich spoločnostiach nezopakovali. Prečo nikto v neskoršom období nepoužil rímske vynálezy v oblasti sanitácie? Na prvý pohľad to znie ako tragická smrť modernej technológie, ale ako sa neskôr ukázalo, malo to svoje opodstatnenie. Verejné toalety boli nechutné. Archeológovia veria, že toalety v Ríme takmer nikdy nečistili, takže sa len zahltili parazitmi. V skutočnosti Rimania, keď išli na záchod, vzali si so sebou špeciálne hrebene určené na česanie vší. A čo je ešte horšie, namiesto toaletného papiera sa využívala iba jedna špongia, ktorá nebola nikdy vyčistená a všetci návštevníci ju používali.
Výbuchy metánu
Zakaždým, keď človek šiel na rímske toalety, riskoval, že zomrie. Prvým problémom bolo, že stvorenia žijúce v kanalizačnom systéme boli často premnožené a pohrýzli ľudí, keď si plnili svoje potreby. Ešte horším problémom bolo nahromadenie metánu, ktorý niekedy splanul a explodoval. Toalety boli také nebezpečné, že ľudia sa uchýlili k mágii, aby sa pokúsili zostať nažive. Steny mnohých toaliet boli pokryté čarovnými kúzlami, ktoré mali vydesiť démonov. V niektorých toaletách stáli sochy Fortune, bohyne šťastia, ku ktorej sa návštevníci toaliet modlili pred vstupom.
Krv gladiátorov sa používala ako liek
V rímskej medicíne bolo veľa zvláštností. Niekoľko rímskych autorov napísalo, že po gladiátorských bitkách bola krv mŕtvych gladiátorov často zhromažďovaná a predávaná ako liek. Rimania verili, že gladiátorská krv môže vyliečiť epilepsiu a pili ju ako liek. A toto je stále pomerne civilizovaný príklad. V iných prípadoch sa mŕtvym gladiátorom odobrala pečeň, ktorá sa jedla surová.
Kozmetika z potu a špiny
Zatiaľ čo porazení gladiátori sa stali liekom pre epileptikov, víťazi sa považovali za zdroj afrodiziaka. V rímskych časoch bolo mydlo pomerne vzácne, takže športovci svoje telo čistili olejom a odumreté bunky kože i nečistoty zoškrabovali špeciálnym nástrojom. Zvyčajne bola všetka táto špina jednoducho vyhodená, ale nie v prípade gladiátorov. Ich kúsky špiny a odumretej kože boli balené do fliaš a predávané ženám ako afrodiziakum. Táto zmes bola často pridávaná do krému na tvár používaného ženami v nádeji, že sa stanú neodolateľnými pre mužov.
Pompeje plné neslušného umenia
Erupcia sopky, ktorá pochovala Pompeje, dokonale zachovala toto mesto pre archeológov. Keď vedci prvýkrát začali realizovať vykopávky v týchto miestach, našli veci, ktoré boli také obscénne, že boli skryté pred verejnosťou niekoľko rokov. Mesto bolo plné erotického umenia v najviac bláznivých formách. Napríklad, našla sa tu socha muža, ktorý kopuluje s kozou. Okrem toho bolo mesto plné prostitútok, o čom svedčia zas chodníky. Ak totiž navštívite dnes zrúcaniny Pompejí, odhalíte, čo obyvatelia videli každý deň – penisy vytesané do ciest, ktoré vás nasmerovali k najbližšiemu verejnému domu.
Energetický nápoj z kozieho trusu
Rimania nemali obväz, ale našli originálny spôsob, ako zastaviť krvácanie zo zranení. Rany vraj pokryli kozím trusom. Medzi najkvalitnejší sa považoval ten, ktorý bol nazbieraný a usušený počas jari. V núdzových situáciách poslúžil aj čerstvý. Ale toto nie je ani zďaleka najnechutnejší spôsob, akým Rimania používali tento „kozí produkt“. Pastieri ho pili ako zdroj energie. Kozí trus sa varil buď v octe, alebo sa rozmiešal v nápojoch. Tento energetický drink však nepili len chudobní ľudia. Podľa Plinyho najväčším fanatikom pitia kozieho trusu bol sám cisár Nero.
