„Mami, bol som polhodinu vonku, stačí to?“ Je vám táto otázka dôverne známa? Aj vás sa vaše deti takto pýtajú? Väčšina rodičov už asi pochopila, že sú dávno preč časy, keď deti všetok čas trávili na čerstvom vzduchu a domov sa prišli iba najesť, alebo až večer. Ak patríte k tým, ktorí zažili tresty za neskorý príchod a sociálne siete vytvárali na uliciach a nie vo svojej izbe, tak poďte si oživiť spomienky na nezabudnuteľné detské hry.
13 fotografií, ktoré zmenia váš pohľad na históriu
Naháňačka
Pravdepodobne neexistuje taká osoba, ktorá by o tejto legendárnej hre nepočula. Hlavný princíp hry: vyberie sa hráč, ktorý musí chytiť ostatných (dotknúť sa, zasiahnuť loptou) a utiecť. Pred prenasledovateľom sa dalo zachrániť, ak ste sa dotkli dreva, železa, plastu alebo určitých farieb. Variácii bolo veľa.
Fľaša
Táto zábava bola považovaná za takmer zakázanú a často sa hrala ďaleko od očí rodičov, pretože prispievala k emancipácii mladých ľudí. Všetci účastníci sedia v kruhu. Hlavným atribútom je fľaša. Jeden z hráčov otáča prázdnu fľašu v strede a potom musí pobozkať toho, na ktorého ukázalo hrdlo fľaše. Na aké miesto ho pobozkať, alebo iné pravidlá hry, si účastníci dohodli vopred. Často táto hra (najmä v prípade adolescentov) sa hrala aj tak, že dotyčný, na ktorého ukázala fľaša, si musel vyzliesť časť oblečenia, ale toto je, ako sa hovorí, úplne iný príbeh …
Skákanie cez gumu
To je možno jedna z najobľúbenejších typických dievčenských hier. Hlavným a jediným atribútom tejto zábavy je ľanová guma (najskôr sa používala klasická biela, neskôr na trhoch existovali rôzne farby). Optimálny počet hráčov – 3, menej často – 4 (potom bolo potrebné hrať v pároch). Každý účastník musí vykonať špeciálne kombinácie skokov v rôznych výškach – od členkov až po krk. Akonáhle sa pomýli, vymení sa s iným účastníkom a čaká, kým skončí.
Skrývačka
Pri tejto hre sa vybralo jedno dieťa, ktoré išlo do rohu, alebo sa pritlačilo k múru a začalo nahlas počítať (najčastejšie do 30 a na konci počítania bolo potrebné zvolať vetu: „Schovaní, neschovaní, idem!„). Ostatné deti sa počas počítania snažili čo najlepšie skryť. Ten, ktorý stál pri múre, musel ísť hľadať ostatných. Jeho úlohou je nielen nájsť hráča, ale tiež utekať a snažiť sa predbehnúť odhaleného, aby sa dotkol steny, pri ktorej počítal na začiatku hry, skôr ako on. Víťazom bol ten, ktorého našli ako posledného. A hľadať išiel ten, ktorého skrýš odhalili ako prvú.
Vybíjaná
Dvaja hráči – „vyhadzovači“ sú na opačných stranách „barikády“ a medzi nimi sú všetci ostatní hráči. Ich úlohou je trafiť loptou tých v strede a vyradiť ich tak z hry. Toto neplatilo, ak vybíjaný hráč loptu chytil a vrátil ju naspäť „vyhadzovačovi“. Často ten, kto vybíjal, bol na hráčov v strede nemilosrdný a uštedril im poriadne štípance či modriny od lopty.
Reťaz
Túto hru môžete hrať iba vtedy, keď je aspoň 6 účastníkov. Všetci hráči sú rozdelení do dvoch tímov a stoja proti sebe navzájom. Každý tím sa spojí rukami a vytvoria akúsi „reťaz“. Medzi tímami je vzdialenosť asi 7-10 metrov. Prvý tím začína hru vetou: „Reťaz, reťaz kovaná, pretrhni nás.“ Na to nepriateľ odpovedá jednomyseľne: „Kým?„. Tím, ktorý začal zápas, sa poradí a rozhodne, kto roztrhne ich reťaz. Ten, ktorého meno je pomenované, uteká, čo mu sily stačia a pokúša sa prelomiť ruky hráčov nepriateľského tímu. Ak sa to stane – vezme jedného z účastníkov, ak nie, stáva sa rukojemníkom opozičného tímu. Víťazí skupina, ktorá získa najviac rukojemníkov. Pri tejto hre všetci obyvatelia neďalekých domov počuli naše výkriky.
