VANCOUVER 15. februára (WEBNOVINY) – Nedeľa 14. februára nepriniesla vo Vancouveri žiadne zo slovenského pohľadu dôležité a lákavé súťaže, hoci vo Whistleri opäť excelovali biatlonisti. Rušno však bolo na vancouverskom letisku, kde v priebehu dňa pristávali naši hokejisti pôsobiaci v NHL. Valentínske „rande“ sme si najskôr dopoludnia dali so slovenskou brankárskou jednotkou na olympijskom turnaji Jarom Halákom, popoludní sme boli privítať obrancu Andreja Sekeru. Okoloidúci v oboch prípadoch, keď videli v našich rukách kamery a mikrofóny, spozorneli. „Kto to je? Kto to je?“ šepkal mi do ucha neznámy ženský hlas počas nášho rozhovoru s gólmanom Montrealu Halákom, keď som držal v jednej ruke kameru a v druhej diktafón. Vlastne ani neviem, ako vyzerala, lebo som sa v tom okamihu nemohol vôbec otočiť.
Poriadne rušno však nastalo na letisku, v ktorého príletovej hale mi už môžu vystaviť prechodné bydlisko, až v neskorých večerných hodinách. Pohľady Kanaďanov, ktorí sú známymi milovníkmi hokeja, najskôr priťahoval obranca Ľubo Višňovský. Prišiel vo výbornej nálade a ochotne porozprával nielen o hokeji, ale aj o svojom 13-mesačnom neposednom synčekovi či doslova o počasí. Poďme ďalej. Pri pohľade na viac ako dvojmetrového „týpka“ s hokejkami muselo byť všetkým jasné, že ide o obrancu Bostonu Zdena Cháru, na ktorého čakali desiatky športových priaznivcov. Plné ruky práce (aj keď momentálne, žiaľ, len jednu, keďže druhú má zranenú) mal aj jeho klubový spoluhráč Miroslav Šatan. To však už bola takmer polnoc a manažér hokejového tímu už velil na odchod. Zobrali sme si príklad z našich hokejistov, veď sme vždy chceli byť ako oni, a rovnako sme vyrazili do hotela. Ďalej sme však už nepostupovali rovnako, pretože v čase ich predpokladám už hlbokého spánku sme ešte „veselo“ pracovali.
Miro Antol
