Mechanizmus prideľovania mandátov v prípade volieb do Národnej rady (NR) SR môže za istých okolností priniesť určité paradoxy, vraví v rozhovore pre agentúru SITA politológ Jakub Bardovič z Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Trojstupňová uzatvárajúca klauzula
„Podstatou tejto nedokonalosti je, že zvýšenie počtu získaných hlasov smerujúcich danej strane, nemusí vždy znamenať jej posilnenie v počte získaných mandátov a v špecifickej situácii ju môže zvýšená podpora stáť aj konkrétny mandát,“ vysvetľuje politológ.
Dodáva, že akademická obec sa tejto problematike venovala a priniesla aj určité návrhy na úpravu spôsobu prideľovania mandátov.
„Na Slovensku máme aktuálne trojstupňovú uzatvárajúcu klauzulu. Na základe nej určujeme, komu vzniká nárok na mandát. Definuje tak minimálny podiel platných hlasov, ktoré musí príslušný subjekt získať na to, aby mohol vstúpiť do parlamentu,“ približuje politológ.
Prerozdelenie mandátov
V prípade, ak ide o jeden politický subjekt, je potrebné aby získal aspoň päť percent platných hlasov. Pri dvoj a trojčlenných koalíciách sa hranica zvyšuje na sedem percent a koalícia zložená zo štyroch a viacerých politických subjektov potrebuje na vstup do parlamentu desať percent.
Bardovič: Strana pre podanie svojej kandidátnej listiny musí vo voľbách preukázať aj svoju „veľkosť“ (rozhovor)
„Prerozdeľovanie mandátov je priamo definované vo volebnom zákone. Najskôr sa tu počíta republikové volebné číslo, ktoré je výslednou hodnotou delenia platných hlasov odovzdaných pre politické strany, ktoré majú nárok na mandát (splnili požadované hranice päť, sedem alebo desať percent) a hodnoty 151. Cez toto republikové volebné číslo sa následne určuje, koľko mandátov má získať každá politická strana,“ vraví Bardovič.
Volebné číslo je sumou pre stranu
Zjednodušene možno podľa neho povedať, že republikové volebné číslo je sumou, ktorú musí politická strana zaplatiť, aby získala jeden mandát.
Bardovič: Najvýznamnejším prvkom slovenského volebného systému je jeden volebný obvod
„Ak je teda napríklad republikové volebné číslo vo výške 100 a strana získala 1 000 platných hlasov, za každých 100 jej hlasov jej prináleží jeden mandát. Vo výsledku tak má nárok na 10 mandátov,“ vysvetľuje na príklade.
Dodáva, že ak sa takýmto spôsobom nepodarí prideliť všetky mandáty, zvyšné kreslá v NR SR sa pridelia tomu subjektu, alebo subjektom, ktoré majú najväčší zvyšok platných hlasov, do tejto fázy neznamenajúcich pridelenie mandátu. „Znamená to, že sa najviac približujú hodnote 100 z uvedeného príkladu,“ uzatvára politológ.