Vyrovnať sa so smrťou našich blízkych nikdy nie je jednoduché. Čas, ktorý ľudia potrebujú na zmierenie sa s novou skutočnosťou, je veľmi individuálny – rovnako ako spôsoby, akými sa dá dopracovať k vnútornému pokoju. Svoje o tom vie aj 26-ročná Američanka Casie, ktorej manžel pred dvoma mesiacmi zomrel po ťažkom astmatickom záchvate. V programe televízie TLC s názvom My Strange Addiction (Zvláštne závislosti) Casie nedávno priznala, že jediné, čo jej pomáha zmierniť depresiu zo straty manžela, je jeho popol. Ten nielenže nosí so sebou všade, kam sa pohne – nedávno ho začala i jesť.
Rodáčka z mesta Fayetville, Tennessee, prvýkrát stretla svoju lásku Shawna v roku 2008. „Všetko, čo som kedy na ideálnom partnerovi hľadala, zrazu stálo predo mnou. Bol to skvelý pocit,“ povedala Casie. Jej mama dodala, že dva a pol roka, ktoré Casie strávila so Shawnom, boli asi jediným obdobím v dcérinom živote, kedy bola skutočne šťastná. Po tom, ako jej manžel zomrel, sa podľa jej slov svet „prestal točiť“.
Američanka nechala svojho manžela spopolniť a jeho urnu nosila všade, kam sa pohla. Brala ho na nákupy, do reštaurácie, do kina, varila jedlá, ktoré mal rád, rozprávala sa s ním a dokonca s ním aj spala v jednej posteli. Jedného dňa sa jej však veci vymkli spod kontroly ešte viac. „Raz sa mi do dlane rozsypalo trochu popola. Nechcela som ho len tak sfúknuť, veď je to môj manžel. A tak som ho olízala,“ prezradila Casie, ktorá si vypestovala novú závislosť. Doteraz zjedla už takmer pol kilogramu manželovho popola, v urne na ňu čakajú ešte ďalšie dva. Napriek tomu, že pozostatky podľa jej slov chutia ako „pokazené vajcia, piesok a papier“, stala sa od nich závislá.
Okrem psychických problémov si tak Casie postupne môže privodiť aj tie zdravotné – popol z ľudských pozostatkov obsahuje chemikálie, ktoré majú za následok rôzne psychózy. Dôležité však je, že mladá vdova si svoj problém uvedomuje a vyhľadala pomoc. Na kliniku, kde sa teraz bude liečiť, už dokázala prísť bez urny.
www.huffingtonpost.com