Matej, pamätáte si ešte na svoj krst ohňom, ktorý ste museli podstúpiť v motoristickom športe? Viete, ako tieto prvé kontakty so súťažným jazdením pre vás vlastne dopadli? Aký ste z nich mali pocit?
Akoby nie. Bolo to na motokárových pretekoch v Dunajskej Strede. Asi v roku 2007. Ak sa dobre pamätám, skončil som predposledný z celého štartového poľa, lebo som to vôbec nevedel jazdiť. Moji vtedajší súperi na motokárach súťažili už od siedmich – ôsmich rokov, ja som medzi nich prišiel už pomaly štrnásťročný! Samozrejme, že som voči nim mal veľké manko. Nie iba vekové, ale aj jazdecké. Oni boli, pokiaľ išlo o motokáry, oveľa skúsenejší jazdci ako ja (smiech). Ale učil som sa rýchlo a za pochodu. Veľmi mi pomáhal otec, ktorý sám voľakedy na motokárach začínal, a tiež jeho kolegovia – mechanici, ktorí mali s týmto športom veľmi bohaté skúsenosti. Oni ma naučili o motokárach všetko, čo bolo treba vedieť.
Nebolo neskoro začínať s motoristickým športom v 14 rokoch, keď vaši súperi spravidla majú prvé preteky za sebou už ako 7-8- roční ´piloti´? Nebol to pre vás ako 14-ročného ´dorastenca´ veľký výkonnostný handicap v porovnaní s nimi?
Ja som tiež chcel začať jazdiť motokáry už v siedmich rokoch, ale nemohol som. Otec v tom čase ešte sám aktívne jazdil automobilové preteky do vrchu doma i v zahraničí, nedalo sa finančne utiahnuť dvoch jazdcov v jednej rodine. Tak som trpezlivo čakal na svoju príležitosť. Tá prišla až vtedy, keď sa otec, ktorý je mnohonásobným majstrom Slovenska v pretekoch do vrchu, popri svojom jazdení začal už viac venovať aj mne. Od tej chvíle všetko, čo vedel, chcel odovzdať najmä mne. Učil ma. Hoci sám chodil na preteky, dokázal sa mi perfektne venovať po všetkých stránkach (dlhá odmlka). Predovšetkým jeho zásluhou som výkonnostne išiel veľmi rýchlo hore a už hneď druhý rok a tretí rok mojej jazdeckej kariéry som bol piatym najlepším účastníkom republikového šampionátu v motokárach. Za necelé tri sezóny som urobil obrovský výkonnostný skok! Samozrejme, bez fantastickej podpory rodičov by som sa tým piatym jazdcom celého slovenského šampionátu určite nestal (smiech).
Ako sa dá iba v priebehu štyroch rokov urobiť taký výkonnostný oblúk, aký sa podaril vám – od predposledného miesta na slovenskom šampionáte v motokárach v roku 2007 až po majstra FIA Zóny strednej Európy v automobiloch na okruhu, ktorý ste získali už v roku 2011?
Ako hovorím, mal som veľmi dobré zázemie v rodine. Rodičia, keď videli, že chcem jazdiť ako otec, tak ma podporovali, koľko mohli. Koľko vládali… V tom som mal šťastie (krátka odmlka). Určite tam boli nejaké gény aj od otca, ktorého som na tréningoch mnohokrát počúval s otvorenými ústami. Na motokárach toho odjazdil veľa (smiech). Predovšetkým jeho rady, skúsenosti a nápady ma posúvali ďalej. Mal som šťastie aj na spolupracovníkov, súťažnú techniku, jednoducho na všetko… A veľmi rýchlo som z motokáry prešiel k autám (dlhá odmlka). Motokáry boli veľmi dobrá škola, ale autá sú už iná úroveň! To je už iný level (smiech).Autá, na ktorých som ako chlapec začal jazdiť, sme mali iba požičané, takže som sa snažil ich šetriť (smiech). Prešiel som dobrou školou na aute Alfa Romeo, ktoré malo iba pohon predných kolies. Po dvoch sezónach som si začal zvykať na silnejší stroj s pohonom všetkých kolies. Teraz jazdím na špičkovom BMW, ktoré sme pred sezónou 2012 doviezli zo Švédska. Veľmi silný automobil, na ktorom jazdil jeden Švéd ich domáci šampionát.
Matej, keďže stále ste pomerne útleho vzrastu, nie je to pre vás fyzicky náročné jazdiť na takých silných autách ako je značkové MBW, resp. aké bolo súťažné vozidlo Alfa Romeo? Čo je pre vás ako pre mladého jazdca najväčším problémom pri vedení tak silného auta?
Všetko je to vec tréningu a zvyku. Jazdy na súťažnom okruhu sú zrkadlom prípravy. Na trati sa veľmi rýchlo ukáže, kto koľko v príprave natrénoval, kto sa koľko potil v posilovni, či najazdil skúšobných kilometrov, ´natestoval´ a či sa celkovo dokázal zžiť s novou technikou. Trénujem veľa a veľa aj testujem. Aj obľúbený futbal musel pre autá ísť bokom (smiech). Učím sa na každých pretekoch! Lebo pred štartom každých pretekov som dosť nervózny, ale keď sa dostanem medzi najlepších, musím sa koncentrovať iba na dianie na trati. Nervozita za volantom postupne opadáva a nastupuje vysoká koncentrácia. Svoju pozornosť musím zamerať na chod automobilu, na chovanie súperov, na ich manévre a na našu tímovú taktiku.
Ako pracujete na zlepšovaní fyzickej kondície, akými doplnkovými športmi si zvyšujete fyzickú a psychickú odolnosť napríklad voči veľkým páľavám v aute bez klimatizácie a voči enormnému stresu za volantom?
Behám, bicyklujem, posilňujem, pravidelne chodím do fitnescentra. Kondične na sebe tvrdo pracujem. Zvykám si na veľkú záťaž. Telo privykám na poriadnu fyzickú námahu, aby ten nápor počas pretekov bez problémov vydržalo (smiech). V príprave na sebe driem, lebo vydržať v aute veľké horúčavy bez klimatizácie je naozaj poriadna zaberačka (dlhá odmlka). Každú voľnú chvíľu využívam na to, aby som sa zlepšil. A samozrejme, veľa sa usilujem aj testovať autá, pomáham pri hľadaní optimálneho nadstavenia vozidla na preteky. Dnes, v čase výpočtovej techniky, sa nič v motoristickom športe nedá oklamať. Počítače všetko odhalia (smiech). Takže je toho dosť, čo musím urobiť pred pretekami – a ešte viac, čo musím urobiť v pretekoch. Ak chcem byť v nich úspešný (smiech). Technik pri analýze nameraných hodnôt okamžite po tréningu či pretekoch vie, či chyba bola v technike, alebo vo mne ako jazdcovi.
Čím sa zabáva mladý iba 18-ročný jazdec Maťo Homola, keď netrénuje na preteky a netestuje automobil pred predĺženým súťažným víkendom?
Ako každý mladý chlapec. Mám svoj týždenný a denný program. Som študentom 4. ročníka bilingválneho gymnázia s vyučovacím jazykom anglickým v Bratislave, musím sa učiť, musím sa systematicky pripravovať do školy. Venujem sa najmä angličtine, lebo tlačové besedy sa po pretekoch na okruchoch robia v angličtine, mnohé informácie od organizátorov pretekov dostávame v angličtine, bez tohto jazyka sa v súčasnom motoristickom svete nepohnete (krátka odmlka). Angličtina je v tomto priestore a pri tomto športe alfou a omegou. To si veľmi dobre uvedomujem (krátka odmlka). Takže, keď netrénujem a netestujem autá, som obyčajný študent strednej školy, v ktorej sú predmety v cudzom jazyku (smiech). Zo všetkým, čo k tomu patrí.
Viete momentálne vhodne zosúladiť vaše školské povinnosti so športovými ambíciami? Nerobíte niečo z týchto športových aktivít na úkor iných? Nemáte pre svoje športové povinnosti problémy v škole?
Počas hlavnej sezóny sa chystám v podstate na sedem – osem podujatí. Čiže mimo domu som, povedzme osem predĺžených víkendov od piatku do nedele. V niektorých prípadoch už od štvrtka. Pri dobrom plánovaní sa to dá všetko normálne zvládnuť. Bez toho, aby škola trpela pre šport – a šport pre školu (krátka odmlka). Automobilové preteky na okruhoch sa jazdia od apríla do novembra, navyše v mesiacoch júl a august, kedy je najviac pretekov, máme v škole prázdniny. Ak sa chce, všetko sa dá zosúladiť. Môžem pokojne povedať, že školu i šport súčasne bez problémov zatiaľ stíham. Nerobí mi to žiadny problém (smiech).
Ako vás vnímajú spolužiaci z päťročného bilingválneho gymnázia, ktorí vás vidia jazdiť na autách v televízii, a ktorí o vás čítajú články a správy v novinách a v časopisoch? Považujú vás za známeho a slávneho športovca?
Prosím vás, aký známy a slávny športovec? Dajte s tým pokoj… Chalani a dievčatá v triede ma berú normálne ako spolužiaka. Ako jedného z nich… Ako spolužiaka, ktorý vo voľnom čase jazdí na aute nejaké domáce a zahraničné súťaže (dlhá odmlka). Povzbudzujú ma… Väčšina z nich mi normálne fandí. Kamaráti zo školy ma podporujú v tom, čo robím (smiech). Sme normálna partia, normálna školská trieda, ktorá to už spolu ťahá niekoľko rokov. Nič extra. Naše gymnázium je päťročné, budúci rok ma čakajú maturitné skúšky (smiech). To len bude zaberačka! Takže, aký slávny športovec? Normálny študent (smiech).
Kedy vám na automobilových pretekoch bolo najlepšie, kedy ste po súťaži boli najspokojnejší a najšťastnejší?
Neopísateľným a krásnym zážitkom bola chvíľa, keď som minulý rok na Slovakia Ringu po pretekoch FIA ETCC (European Touring Car Cup, pozn.) stál na stupni pre troch najlepších! To bola krása! Pre také nádherné chvíle sa oplatí tento náš šport robiť! To sa nedá opísať slovami, to musí človek zažiť (krátka odmlka). Som rád, že ako mladý jazdec som také okamihy zažil práve na Slovakia Ringu a pred vlastnými domácimi divákmi! Práve oni mi tú dekoráciu troch najlepších jazdcov v pretekoch majstrovstiev Európy cestných automobilov ešte viac spríjemnili. Ich žičlivé ovácie boli jednoducho nádherné! To bola fantázia (smiech).
Zažili ste pri svojom športe aj také chvíle, keď vám nebolo do smiechu, keď ste mali slzy na krajíčku- a zo všetkého, čo sa vám stalo, ste boli veľmi smutný? Kedy to bolo?
Samozrejme, že som zažil aj také chvíle. Automobilový pretekár je najviac smutný vo chvíli, keď ho tesne pred súťažou, alebo počas súťaže zradí jeho technika (krátka odmlka). Keď sa mu pokazí motor a on nemôže na trati predviesť to, čo má natrénované a najazdené. Minulý rok sa mi to stalo na pretekoch v Rakúsku. V Salzburgu. Na tamojšom okruhu sa mi pokazil motor môjho BMW krátko, možno ani nie dvadsať minút pred koncom piatkového tréningu. To sú veľmi nepríjemné chvíle… Žiaľ, aj tie patria k nášmu športu. Vtedy je človek bezbranný a celá jeho kondičná, jazdecká i taktická príprava všetkých v tíme razom odíde do nenávratna. Všetko úsilie a všetky obete, aj finančné, sú márne. Jednoducho, sú fuč! Vtedy je človeku veľmi smutno. Vtedy sa hnevá na nevďačný osud, na celý svet… Ale musí sa z toho všetkého veľmi rýchle otriasť, poučiť sa z toho – a samozrejme ísť ďalej (smiech). My sme pokazený motor poslali opraviť do Dánska, kde nám našťastie uznali našu reklamáciu – a potom v priebehu sezóny 2012 som na tomto opravenom BMW nejaké preteky ešte vyhral (smiech).
Kedy v tomto roku začnete s pravidelnými súťažami, a ktoré z nich budú pre vás v tomto súťažnom ročníku automobilových pretekov doma i v zahraničí prvé?
Začínať by sme mali už v marci v Taliansku. Prvými pretekami bude podujatie ETCC na známom okruhu v Monze. Tam, kde sa jazdia preteky seriálu majstrovstiev sveta formuly 1. Radi by sme na tejto súťaži v rámci majstrovstiev Európy cestných automobilov vydržali v hre o popredné priečky až úplne do konca. Až do cieľa… To by bola najlepšia odmena za našu zimnú prípravu (dlhá odmlka). Tiež som rád, že doteraz sa nám vždy darilo na našom okruhu Slovakia Ring pri Orechovej Potôni. Dúfajme, že to tak bude aj tento rok. Veríme, že tam opäť v nejakých veľkých pretekoch zabodujeme (smiech). Ako tím by sme si totiž veľmi radi udržali čo najtesnejší kontakt s aktuálnou svetovou a európskou špičkou. Samozrejme, všetci si veľmi jasne uvedomujeme, že cieľ je to veľmi náročný, ale pri troške športového šťastia by sme to mohli dokázať. Bolo by to povzbudenie do ďalšej práce (smiech).
Matej, minulý rok ste všetkých priaznivcov slovenského automobilového športu milo prekvapili tým, že ste v silnej konkurencii špičkových zahraničných pilotov a tímov dokázali obsadiť výborné 3. miesto na pretekoch ETCC a stali ste sa prvým Slovákom, ktorý sa na Slovakia Ringu dostal na významných pretekoch medzi trojicu najrýchlejších. Ako si na tento moment spomínate?
Som veľmi rád, že som bol prvým slovenským jazdcom, ktorý na Slovakia Ringu po veľkých svetových pretekoch stál na stupni pre troch najlepších. Budem úprimný, myslel som si, že to historicky prvé ´pódium´ na Slovakia Ringu urobí z nás Slovákov niekto iný, nie ja… Veď na Slovensku máme niekoľko veľmi dobrých pilotov, napríklad ´Štofiho´ Rosinu. On má oveľa viac praxe a skúsenosti z oveľa ťažších a slávnejších podujatí ako ja (krátka odmlka). Ale samozrejme, že som nebol proti, keď som sa medzi troch najlepších zaradil práve ja (smiech). Samozrejme, bolo by to ešte krajšie, keby som raz po veľkej súťaži práve na Slovakia Ringu vystúpil aj na ten stupienok najvyšší (smiech). Slovenská zástava vďaka nášmu Team Homola Motorsport a môjmu 3. miestu v súťaži ETCC už na stožiari viala, ale slovenskú hymnu na počesť slovenského víťaza v Orechovej Potôni po veľkých pretekoch, napríklad z prestížneho seriálu ETCC alebo WTCC, ešte nehrali… Ale, čo nebolo, môže byť (dlhá odmlka). Osobne by som chcel pridať na Slovakia Ringu už v blízkej budúcnosti ďalšie pekné umiestnenie. A ak by sa mi v Orechovej Potôni podarilo aj vyhrať, bolo by to super (smiech).
Matej, v súvislosti so svojimi jazdeckými ambíciami často spomínate okruh Slovakia Ring, ktorý je pri Orechovej Potôni, teda na Žitnom ostrove. Dunajská Streda, kde ste absolvovali svoje prvé preteky v súťaži motokár, je tiež na Žitnom ostrove. Vyzerá to tak, že tento región na juhu Slovenska je pre vás a vašu športovú kariéru osudový…
Áno, máte pravdu. Naozaj to tak vyzerá (smiech). Ale ja za to nemôžem, že práve v Dunajskej Strede sa vtedy, keď som začínal, jazdili špičkové preteky motokár v rámci celého Slovenska (smiech). A tak isto nemôžem ani za to, že práve pri Orechovej Potôni, ktorá je neďaleko Dunajskej Stredy, vyrástol taký nádherný automobilový okruh. Jediný na Slovensku! Takže osud to tak chcel, že ja rodák z Bratislavy si svoje detské sny a športové túžby chodím plniť práve na Žitný ostrov (smiech). Chvalabohu, že ten Žitný ostrov máme!
O tom, že novú sezónu začnete v marci v talianskej Monze ste už hovorili… Zaujímalo by nás však, na ktoré preteky v roku 2013 sústredíte teraz svoju pozornosť, ktoré podujatie z tohoročného bohatého kalendára automobilových súťaží bude pre vás kľúčové – a prečo práve ono?
Budem sa musieť opakovať, ale vrcholom našej sezóny budú opäť preteky na Slovakia Ringu. Opäť chceme zopakovať pozíciu na stupni víťazov, možno aj vyššie ako to minuloročné 3. miesto. Na 3. mieste sme už ako tím boli, teraz by to chcelo ísť vyššie (smiech). Urobíme všetko pre to, aby sa nám to podarilo, aby sme opäť mohli potešiť našich priaznivcov a fanúšikov, ale na druhej strane si uvedomujeme, že v motoristickom športe do našich medailových ambícií, respektíve vysokých a smelých plánov, môže veľmi zásadne prehovoriť aj nevyspytateľná technika! A tam je už jazdec totálne bezmocný! Ale o tom sme už tiež hovorili… My sa pokúsime prichystať súťažnú techniku čo najlepšie… Uvidíme, či to na úspech, o ktorom už dávnejšie všetci v tíme Homola Motosport snívame, bude aj stačiť.
Zhováral sa Štefan Žilka