Čo je úlohou sudcov? Iba súdiť? Tieto a množstvo iných otázok si vo svojej verejnej kritike položila členka Súdnej rady SR Marcela Kosová. Nešetrila ňou nielen v súvislosti s reformou justície, kritizovala aj predsedu súdnej rady Jána Mazáka.
Reforma z dielne ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) sa väčšinou spája so súdnou mapou, teda zmenou štruktúry všeobecných súdov. Kosová však kritizuje najmä možnosť odvolať členov súdnej rady kedykoľvek pred uplynutím volebného obdobia.
„Zmeny prinesú spolitizovanie súdnej rady“
Tiež obmedzenie funkčnej imunity sudcov, ktorá podľa nej ohrozuje nezávislosť sudcov, či zavedenie nového trestného činu ohýbania práva. Rovnako novinku, že sudcu bude možné umiestniť do vyšetrovacej väzby bez posúdenia a prešetrenia Ústavného súdu SR.
Súdna rada neeviduje námietky voči rozhodnutiam sudcov od obvinených z akcií Búrka či Víchrica
To všetko podľa Kosovej prinesie nie len spolitizovanie súdnej rady, ale aj účelové stíhanie a trestanie „nepopulárnych“ sudcov. „Boj proti korupcii by nemal narušiť zásadu nezávislosti súdnictva,“ napísala vo svojom článku pre portál Právne listy.
Sudkyňa sa pri tom opiera aj o stanovisko Poradnej rady Európskych sudcov (CCJE). „Nie je to stanovisko Poradnej rady európskych sudcov, iba kancelárie tejto rady. Ak sa pozriete na webové sídlo tejto rady, tak uvidíte, že ozajstné stanoviská sa tvoria v širokej súčinnosti,“ reaguje Mazák.
Zásady právneho štátu
Ako uviedol pre SITA.sk, zo spomínaného stanoviska nie je jasné, kto konkrétne ho spracoval. Poukazuje aj na to, že bolo napísané ešte pred prijatím novej legislatívy. „Ako vedeli jej definitívne znenie?“ pýta sa predseda súdnej rady.
Mazák: Justícia sa nachádza v ozaj nedobrom stave. Pre rôzne neduhy, z ktorých je najväčší korupcia
Pri kritike justičnej reformy sa podľa neho zabúda na zásady právneho štátu, najmä na právo na dobrú správu verejných vecí. Tá v praxi znamená, že odvolanie člena súdnej rady nesmie byť bezdôvodné.
Katarína Javorčíková, členka súdnej rady, dopĺňa, že ak by takáto situácia predsa len nastala, môže sa poškodený obrátiť na ústavný súd a dožadovať sa ochrany.
Javorčíková pripomína, že „výkon súdnej moci aj vo vyspelých demokraciách bol a je vystavený politickým tlakom“. Dôležité podľa nej však je, aby člen súdnej rady vždy konal v záujem nezávislosti a nestranného výkonu súdnej moci.
Ministerstvo spravodlivosti dodáva, že za posledných 20 rokov nezaznamenalo politické zneužívanie možnosti odvolávania členov súdnej rady zo strany parlamentu, vlády alebo prezidenta.
Imunita sudcov sa týka aj občanov
Rozdielne pohľady majú členovia súdnej rady a sudcovia na zmeny týkajúce sa ich imunity. Podľa ministerstva spravodlivosti bol problémom jej rozsah, ktorý bol doteraz natoľko široký, že umožňoval svojvoľný výklad práva, ktorý hraničil so zneužitím moci. To mohlo postihnúť práve bežných občanov.
Kolíková: Zjavne tu neboli nástroje na elimináciu korupčných väzieb sudcov
Kritici ako Kosová, ktorí sa opierajú o správu CCJE, tvrdia, že nové znenie pojmu imunity sudcov povedie k ich účelovému stíhaniu, respektíve k šikanovaniu sudcov a k znižovaniu nezávislosti súdnictva.
Tak Mazák ako aj Javorčíková sa však zhodujú, že funkčná imunita sudcov zostane zachovaná. Nové znenie ústavy akurát nebude chrániť konanie sudcu, ktoré možno považovať za trestný čin.
Ako uvádza Javorčíková, novela ústavy iba precizuje doterajší právny stav, pretože aj do novely sudca nebol chránený, ak sa v súvislosti s výkonom svojej funkcie dopustil trestného činu. „Konkrétne sudcovia boli aj doposiaľ stíhateľní napríklad za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa,“ uviedla.
Nejasná skutková podstata trestného činu ohýbanie práva
Problém skôr Javorčíková vidí pri praktickom uplatňovaní trestného činu ohýbania práva. Upozorňuje, že jeho skutková podstata je veľmi nejasná.
Eduard Burda na Legalsummite: “Ak si myslíme, že justičná reforma prinesie zmenu vo vnímaní spoločnosti, mýlime sa.”
Podľa doterajších poznatkov by sudca stíhaní orgánmi činnými v trestnom konaní mal mať právo požiadať súdnu radu o ochranu, pričom konať a rozhodovať vo veci bude Špecializovaný trestný súd. „Ako sa uvedie do praktického života trestný čin ohýbania práva závisí od právnej praxe,“ hovorí Mazák.
Ministerstvo dopĺňa, že podstatou pre spáchanie trestného činu ohýbania práva je, že sudca, prísediaci sudca alebo rozhodca rozhodne svojvoľne, t.j. v zjavnom rozpore so zákonom. Sudca sa teda nebude trestať za konanie založené na právnom názore, ktorý má oporu v zákone.
Nová súdna mapa sleduje dobrý cieľ, ale advokáti od nej neočakávajú vyššiu transparentnosť
Kritike Kosovej dáva Javorčíková za pravdu aj v otázke vyšetrovacej väzby sudcov. Tá po novom môže prebehnúť bez preskúmania a povolenia väzby ústavným súdom.
„Iniciatíva za otvorenú justíciu v tejto súvislosti poukazovala práve na riziko účelového stíhania sudcov, ktorého sme boli svedkami v minulosti,“ uvádza Javorčíková.
Vyjadrovať sa alebo nevyjadrovať
Okrem novely súdnictva sa časť kritiky Kosovej venovala Mazákovým verejným vyjadreniam k témam ako je očkovanie, celoplošné testovanie či hodnotenie konkrétnych, neprávoplatných rozhodnutí súdov. „Bez znalosti spisu sa jednak nie je možné relevantne vyjadriť k akémukoľvek rozhodnutiu súdu,“ tvrdí Kosová.
Združenie sudcov má pripomienky k reforme justície, zaslali ich Čaputovej, Ficovi aj Pellegrinimu
Za opatrnosť vo vyjadrovaní je aj Javorčíková. „Aj podľa môjho názoru majú byť najmä sudcovia zdržanliví pri komentovaní tzv. ,živých´ súdnych vecí, a je vhodné, aby to rešpektovali aj členovia súdnej rady,“ uvádza.
Zároveň však upozorňuje na to, že zdržanlivosť pri komentovaní rozhodnutí súdov by sa mala vyžadovať od každého. Poukazuje tým aj na Petra Šamka, predsedu trestného kolégia Krajského súdu v Bratislave.
Ten podľa slov Javorčíkovej „opakovane a často aj znevažujúcim spôsobom kritizoval postup a rozhodnutia vyšetrovateľov alebo súdov,“ a kritika Kosovej bola uverejnená práve na jeho webstránke Právne listy.
Takto sa justícia k dôvere nedopracuje, kritizuje Mazák rozhodnutie sudcovskej rady v prípade Trubana
Zároveň však Javorčíková rešpektuje právo na vyjadrenie akéhokoľvek názoru v súvislosti s justíciou. Obdobne sa ku kritike na svoju osobu postavil aj šéf súdnej rady.
„Členka súdnej rady Marcela Kosová vyjadrila svoj názor na výkon funkcie predsedu súdnej rady. Má na to nespochybniteľné právo,“ uviedol Webnovinám.
Pre emotívne ladenie príspevku však nepovažuje za potrebné naň reagovať a jeho čitateľov vyzýva k tomu, aby si urobili vlastný názor.