Zuzana Lehocká, 31-ročná rodáčka z Bratislavy, spestrovala výkresy farbičkami skôr, ako sa naučila rozprávať. Hoci na vysokej škole pri štúdiu jazykov drilovala slovíčka a prelúskala sa cez stovky kníh, po skončení univerzity dala prednosť podnikaniu. Po založení úspešného internetového obchodu s bioproduktami sa dnes už dvojnásobná mamina rozhodla vkročiť do nových vôd a rozbehnúť online trhovisko s ručne vyrábanými produktami od šikovných domácich dizajnérov a čerstvých značiek. Po ceste ako na húsenkovej dráhe, ktorú ovplyvnilo aj jej druhé tehotenstvo, sa z portálu vyprofilovalo úspešné meno, ktoré dnes združuje vyše tisíc kreatívnych dizajnérov zo Slovenska i Čiech. Farebný online obchod Keyoka, ktorého meno v japončine znamená „dívať sa inými očami“, okrem produktov a zaujímavých blogov ponúka aj pridanú hodnotu, ktorou je, ako hovorí sama zakladateľka, „práve to ľudské, netovárenské – starostlivosť, radosť a kus duše, pokojne aj tej z bicykla“. O zákulisí Keyoky, jej ceste k úspechu, úskaliach i plánoch do budúcna, portálu Webnoviny.sk porozprávala jej zakladateľka a tvorivý tím.
Ako a prečo sa zrodila myšlienka na založenie portálu Keyoka?
Myšlienka vzniku Keyoky prišla asi pred štyrmi rokmi. Bolo to síce nedávno, ale v tom čase na Slovensku bola o dosť iná situácia ako dnes – nebolo veľmi kde predávať handmade tvorbu a pre ľudí dostupný dizajn. Keďže ja sama som v tom čase mala prvé pokusy o výrobu jednoduchých šperkov, prišla myšlienka urobiť trhovisko na internete, kde by ľudia ako ja, ale aj umelci a dizajnéri, mohli predávať svoje produkty. V tom čase som prevádzkovala internetový obchod, takže som si myslela, že to bude čiastočne niečo podobné a tiež som mala pocit, že mám vďaka tomu skúsenosti, z ktorých môžem vychádzať. Nebolo to ale celkom také jednoduché.
Po prvotnej myšlienke prišlo na lámanie chleba – kedy uzrel portál svetlo sveta? Ako si spomínate na jeho cestu a cez aké úskalia ste sa museli brodiť?
Svetlo internetového sveta uzrela Keyoka v novembri 2009. Predchádzala mu ale dlhá a náročná niekoľkomesačná príprava. Môj vtedajší kolega, ktorý je dlhoročný skúsený programátor, určite potil krv. Zistili sme, že nakódovaním stránky sa naša úloha zďaleka nekončí, zháňanie predajcov, formovanie spiritu a atmosféry stránky, vytváranie obsahu, a zviditeľňovanie sa, bola náročná úloha. Niekedy sme nevedeli, či sa máme smiať alebo plakať:)
Zásadnou vecou pre Keyoku bolo moje druhé tehotenstvo. Keď bol na ceste Jurko a počas komplikovaného tehotenstva som sa snažila stíhať aj internetový obchod aj Keyoku, Keyoka išla do úzadia a vyzeralo to s ňou zle. Po pôrode som internetový obchod posunula kamarátke, ktorá ho úspešne rozvíja ďalej a keď syn trošku podrástol, rozhodla som sa Keyoke venovať naplno.
V tom čase bola už situácia na Slovensku trochu inde a hlad po tomto type portálu už nebol taký silný. Rozbehlo sa viacero úspešných projektov i sezónnych marketov, otvorili sa dizajnshopy. Keyoku sme teda, tentokrát už s podporou nového nadšeného programátora, rozbiehali akoby úplne odznova, ale už v oveľa sťaženejšom konkurenčnom prostredí.
Nedávno sme spustili verziu s kopou nových funkcií, na ktorých sme pracovali asi pol roka. Keyoka je neustály proces vylepšovania technickej stránky, komunikácie a redaktorskej práce, budovania online komunity, ale aj zapájania sa do spoločenských a kultúrnych podujatí, organizovanie workshopov a podobne.
Ste na to všetko sama? Koľko členov má tím stojaci za portálom dnes?
Zuzka: Aktívni sme traja, programátor Ičo, môj muž Peťo a ja. Peťov podiel práce je hlavne v krotení mojich niekedy uletených nápadov – snaží sa myslieť prakticky a stáť nohami na zemi. To, že je nová verzia Keyoky taká prehľadná, je, myslím, hlavne jeho a Igorova zásluha. Ja komunikujem s užívateľmi a ľuďmi zvonka, vymýšľam, akým smerom sa bude Keyoka uberať, starám sa o propagáciu. Našťastie, ani na toto nie som sama – Ičo ma často milo prekvapí, nie je to len programátor, ktorý poslušne nakóduje zadanie.
Igor: Moje nadšenie pramení celkom prirodzene z toho, že si uvedomujem, že vzniká niečo, čo aj mne osobne dáva naozaj zmysel bez toho, aby to bola iba fráza – a to na veľmi osobnej úrovni.
Zuzka: Máme okolo seba ale aj viacero priateľov, ktorí radi pomôžu radou, nápadom alebo aktívnou účasťou na nejakej akcii. Všetci sme defacto dobrovoľníci.
Prečo „Keyoka“ – má tento názov pre Vás špeciálny význam?
Zuzka: Nepredstavujte si tím marketérov a odborníkov na doménové názvy:) Názov vymyslel môj vtedy dvojročný syn, ktorého doteraz najväčšou zbraňou je podrezaný jazyk, ako meno pre nášho psa. Pri tvorbe portálu padla voľba práve na jeho meno. Až neskôr som vygúglila, že to v japončine znamená niečo v zmysle „dívať sa inými očami“. Po čase bol názov aj podnetom na vytvorenie japonskej témy vo vizuále stránky – zrodila sa bábika Keyoka, ktorú sme mali istý čas v hlavnom dizajne, teraz ju vystriedalo origami. Keyoka zostala ako sprievodkyňa po stránke pri inštruktážnych hláseniach – niečo ako exotická hosteska.
Igor: Ja aj o Zuzke hovorím ako o Keyoke.
Koľko dizajnérov tu našlo svoj domov?
Aktívnych predajcov, teda takých, ktorí majú v ponuke aj nejaké produkty, je okolo tisíc.
Prechádzajú aj sitom, alebo sú brány otvorené pre všetky šikovné ruky, ktoré tvoria?
Na začiatku sme sa pohrávali s myšlienkou mať na Keyoke len selektovaných predajcov, ale rozhodli sme sa pre model, aký máme aj teraz – teda otvorený. Predajcovia neprechádzajú sitom, len takým, ktoré si nastavia sami. Je to tak trochu dvojsečná zbraň – na jednej strane má každý šancu a nie je potrebný ani nijaký schvaľovací proces, na druhej strane sa občas vyskytne predajca, ktorý je síce možno šikovný, ale na prezentáciu by ešte potreboval trochu vyzrieť. Vidno to často hlavne na fotografiách – kvalitné a zaujímavé veci na nie až tak vydarených fotkách. Zdá sa mi však, že aj spätná väzba má často dobrý vplyv, takže som optimista a verím, že aj Keyoka v tomto pomáha.
Patríte tiež medzi tvorivé duše? Čomu konkrétne sa venujete?
Moja „tvorivá duša“ produkuje hlavne nápady:)Výtvarný talent som ale zdedila po mamine, kreslila som vraj skôr, ako som sa naučila rozprávať. Momentálne sa moje tvorivé aktivity točia okolo Keyoky – pripravila som napríklad nový dizajn portálu, nafotila som pár sérií so zaujímavými ľudmi a vecami z Keyoky. Keyoka ma tiež motivovala k tomu, učiť sa rôzne kreatívne techniky ako napríklad výroba origami šperkov, šitie, všetko je však limitované časom, ktorého nemám veľa nazvyš :)
Čo pre vás znamená ručná tvorba? Potrpíte si na originálny dizajn?
Zuzka: Handmade je už trochu sprofanované slovo. Môže sa ním vlastne označiť čokoľvek, čo je urobené rukami. Pre mňa vždy význam tohto slova v sebe zahŕňal nielen prácu rúk, ale hlavne vklad jednotlivca ako pridanú hodnotu – tou pridanou hodnotou je práve to ľudské, netovárenské – starostlivosť, radosť a kus duše, pokojne aj tej z bicykla. Veci sú častokrát tak kvalitne vyrobené, ako nijaká vec z obchodu, ktoré, ako všetci vieme, boli väčšinou vyrobená v Číne.
Originalitu nejakej veci a jej dizajnu je niekedy ťažké stanoviť, skutočne prapôvodne originálnu vec je ťažké nájsť. Tvorivý proces je často o recyklácii a pretváraní už existujúcich prvkov a nápadov, dôležité však je, aby z tohto procesu vzniklo niečo nové a tým aj použité prvky získavajú nový význam a vec nadobúda svoj tvar. Hlavne v dnešnej dobe, keď každý nápad sa šíri ako blesk cez sociálne siete a existuje copy-paste a Instagram, človek občas nevie, koľká bije. Čo však nepoteší je, keď vidíte, že ľudia len replikujú, prípadne len bezducho skladajú z komponentov, alebo, čo je ešte horšie, keď zámerne vykrádajú cudzie nápady a prisvojujú si ich ako vlastné. Autorstvo určite treba rešpektovať.
Igor: Pre mňa je výraz handmade trochu obmedzujúci, tvoriť môžeme aj inak než rukami. Aj preto sme mali s kamarátom Erikom Rothensteinom nápad, že by skúsil predávať na Keyoke svoje CD s tým, že ku každému jeho manželka Karina urobí buď obraz alebo namaľuje tématické tričko (robila totiž aj booklet). Keyoke som o tom ale ešte nehovoril. A Karina možno o tom ešte tiež nepočula. Každopádne mňa osobne by potešilo, keby sa darilo časom posúvať hranice priestoru, ktorý Keyoka vytvára pre tvorivé duše.
Ako vyzerá Váš bežný pracovný deň?
Ráno odviesť syna do školy, doobeda sa venovať tomu mladšiemu, pomedzi to postíhať nutné maily alebo niečo akútne. Pracujem hlavne, keď Jurko poobede spí a keďže potom sme väčšinou spolu vonku, zase až večer, keď obaja zaspia. Bežne pracujem aj cez víkend, tak to bolo už za čias Bioshopu. Spať idem väčšinou po polnoci. Najnovšie som mala „skvelý nápad“ zapísať sa na niekoľko kurzov e-learningu naraz (coursera.org), takže zaspávanie pri Black Books alebo Red Dwarf občas prekladáme zaspávaním pri prednáškach. Veď vraj v hladine alfa sa toho najviac na človeka nalepí:)
Čo Vám osobne na Keyoke ešte chýba?
Ja by som stále niečo vylepšovala. Našťastie Ičo je dosť pohotový a šikovný, takže pomaly sa nám Keyoka formuje už do podoby, v akej ju chceme mať. Ale znova nám napadne milión vecí, čo treba vylepšiť, takže sa to asi nikdy neskončí. Osobne by ma potešilo viac kvalitných predajcov, väčšia aktivita užívateľov, ktorí pomáhajú spoluvytvárať zaujímavý obsah. Samozrejme i viac kupujúcich. Ono sa to vlastne aj pomaly deje, takže to chce len trpezlivosť.
Čo považujete za Váš doteraz najväčší úspech v živote? Máte ešte nejaké nesplnené sny, plány do budúcna?
Zuzka: Nie som typ osobnosti, ktorý má v povahe dlhodobé plánovanie a snívanie. Beriem veci tak, ako prichádzajú. Ak však hovoríme o Keyoke, tá vyžaduje a aj v budúcnosti bude vyžadovať veľa vytrvalej práce, trpezlivosti a nadhľadu. Radi by sme v budúcnosti viac rozvíjali magazín, ktorý na stránke máme. Budem sa tešiť, keď sa bude komunita okolo Keyoky rozrastať a keď to bude aj naďalej zábava.
Igor: Budúci úspech v živote môže byť niečo, na čom pracujeme už teraz, alebo hoci aj pred desiatimi rokmi. Spájať tvorivých, sám tvoriť a prinášať svetu aj vlastné, či nové riešenia, je úspech už teraz.
Zhovárala sa Zuzana Zimmermannová
