V druhý vianočný deň zomrel v Bratislave vo veku 93 rokov najlepší slovenský skokan do výšky povojnovej éry Vladimír Žila, účastník prvých povojnových atletických majstrovstiev Európy 1946 v nórskej metropole Oslo. Bratislavský rodák (narodený 28. marca 1926) pôsobil neskôr aj ako tréner, novinár a stavebný inžinier a v rokoch 1978 a 1980 štartoval tiež na dvoch veteránskych majstrovstvách Európy – vo vrhu guľou.
Zdravotné patálie
Žila, ktorého nestor slovenskej atletiky Rudolf Holzer ako člena ŠK Bratislava naučil vtedy módny strihový štýl sweney, mal predpoklady skočiť dva metre. Slovenskou mužskou jednotkou bol už v osemnástich rokoch (1944 – 181 cm), v devätnástich skočil 188 a v júli 1946 ako 20-ročný zlepšil v Prahe výkonom 193,5 cm slovenský rekord, ktorým splnil limit na ME.
Keď o mesiac získal na Strahove československý seniorský titul, zaradili ho ako jediného Slováka do československej výpravy na ME.
V Nórsku si však natrhol kolennú šľachu – s bolesťami výkonom 180 cm skončil štrnásty (osobným maximom 193 mal šancu na bronz) a začali sa jeho dlhé zdravotné patálie, ktoré vyústili do dvoch operácií. Líder slovenských tabuliek v rokoch 1944 – 1946 sa vrátil k atletike až ako vyštudovaný inžinier a v drese ATK Praha (predchodca Dukly) skočil ešte 186 cm.
Poznačený atletikou
Neskôr napísal publikáciu Skok do výšky a bol trénerom Vladimíra Savčinského, rodáka zo Svidníka, ktorý počas štúdia bratislavskej FTVŠ skočil v roku 1957 ako prvý Slovák rovné dva metre.
Pracoval v ekonomickej redakcii bratislavskej filiálky Československej tlačovej kancelárie a počas tzv. normalizácie sa ako ekonomický inžinier uplatnil v stavebníctve.
„Atletika ma poznačila na celý život: do práce i z nej som často klusal, denne asi 8 km,“ skonštatoval Žila v príspevku do knižky Skok do výšky na Slovensku, ktorú vydal Viliam Lendel, jeden z jeho nástupcov, slovenský rekordér výkonmi 202 a 203 cm, ktorý trénoval plejádu popredných slovenských, ale aj rakúskych skokanov a skokaniek.
