BRATISLAVA 5. mája (WEBNOVINY) – Brit Claude Choules, posledný veterán prvej svetovej vojny, skonal vo veku 110 rokov v austrálskom Perthe. Bol posledným z viac ako 70 miliónov mužov mobilizovaných počas tohto konfliktu. Nevidiaci a takmer úplne nepočujúci Choules, prezývaný Chuckles (v preklade Chichotavý), zomrel v noci na dnes vo svojom dome.
„Môžem potvrdiť, že skonal. Jeho rodina uviedla, že zomrel o polnoci,“ uviedol pre tlačovú agentúru AFP hovorca austrálskych ozbrojených síl Gary Booth, ktorý je blízky rodine zosnulého veterána. Podľa jeho slov sa skončila jedna éra histórie: „Bol žijúcou súčasťou histórie a s jeho smrťou je to preč. Je ťažké si predstaviť všetky tie veci, ktoré počas svojho života videl – od koňa s povozom až po človeka na mesiaci.“ Booth povedal, že úrady nemajú spojenie so žiadnym ďalším vojakom z tejto vojny.
Po tom, ako tento rok zomrel Američan Frank Buckles, Choules bol vyhlásený za posledného známeho človeka, ktorý sa zúčastnil na bojoch prvej svetovej vojny. Tá si vyžiadala smrť alebo zranenia 37 miliónov vojakov.
Posledná žijúca veteránka vojny, ktorá sa však nezapojila do priamych bojov, je 110-ročná Britka Florence Green.
Choules sa narodil 3. marca 1901 v anglickom mestečku Pershore ako jedno zo siedmich detí. Keď mal päť rokov, ich matka rodinu opustila. Vo svojej autobiografii The Last of the Last (v preklade Posledný z posledných), ktorú vydal ako 108-ročný, spomína na prvé auto, ktoré prešlo ich mestom. Bola to vtedy veľká udalosť pre všetkých obyvateľov. Pamätal si časy, keď balíček cigariet stál jednu penny.
Spomínal tiež na surfovanie pri brehoch Južnej Afriky, kde prvýkrát zistil zarážajúcu skutočnosť, že tamojší černosi musia používať iné pláže ako bieli. S vodou bol spätý po celý život – s pravidelným plávaním začal v útlom veku a skončil až vtedy, keď dosiahol vek 100 rokov.
Do britského kráľovského námorníctva narukoval v roku 1916 ako 15-ročný. Nastúpil do služby na loď HMS Revenge, z paluby ktorej sa stal svedkom porážky nemeckej flotily v Scapa Flow počas jednej z najvýznamnejších námorných bitiek konfliktu. Po vojne sa presťahoval do Austrálie, kde v roku 1926 narukoval do tamojšieho námorníctva. Počas druhej svetovej vojny ako torpédový a demolačný dôstojník v meste Fremantle v Západnej Austrálii zneškodnil prvú nemeckú mínu, ktorú vyplavilo more na austrálske územie. V námorníctve zostal aj po vojne a doslúžil v Safety Bay južne od Perthu. V ozbrojených silách odslúžil 41 rokov.
Pacifista
Aj napriek svojej sláve, ktorú získal vďaka svojej službe v ozbrojených silách, bol Choules pacifistom a nebolo mu po vôli nič, čo by glorifikovalo vojnu. Nesúhlasil s oslavami Dňa ANZAC-u (Austrálskych a novozélandských ozbrojených síl) a odmietal sa zúčastňovať na slávnostných pochodoch pri tejto príležitosti. Celý život si zachovával dobré zdravie a bol veľmi aktívny – iba pred pár rokmi skončil s tancovaním. Svoj deň rád začínal ovsenou kašou, ktorú si niekedy ochutil mangom či čokoládou.
Neliečil sa na nič, pretože ako pre médiá uviedla jedna z jeho dcér „s ním nič nebolo“. Aj napriek strate zraku a sluchu v poslednom období si zachovával dobrú náladu a pozitívny postoj k životu. Ešte v roku 2009 pre televíziu ABC povedal: „Mal som slabý začiatok, ale dobrý koniec.“ Zvedavcom zvykol prezradiť recept na dlhý život – podľa neho stačí len „neprestať dýchať“.
Choules mal dve dcéry, syna, 13 vnúčat, 26 pravnúčat a dve prapravnúčatá.