Nakoľko sú na stavbách diaľnic dodržiavané odborné pravidlá, použitie správnych technológií, bezpečnosť a kvalita? Nie sú nižšie ceny prác na úkor týchto požiadaviek?
Zhotoviteľ, ktorý podpíše zmluvu o dielo, musí jednoznačne garantovať kvalitu, použitie správnych technológií a bezpečnosť. Na druhej strane, súčasná situácia, keď dopyt po zákazkách niekoľkonásobne prevyšuje ponuku, núti firmy v rámci prežitia získať zákazky stoj čo stoj a v poslednej dobe už ponúkané ceny sú niekedy na hranici možného, niekedy aj pod hranicou. Firmy síce verejne deklarujú, že garantujú kvalitu, ale každý, kto podniká vie, že automaticky vzniká tlak na personálne náklady, materiálové náklady a to už nehovorím o subdodávateľoch. Keď som pod tlakom, nie je možné zaplatiť kvalitných odborníkov, hľadajú sa najlacnejšie riešenia. A vlastne dnes už to priznávajú aj samotné firmy. Je rozdiel, keď niekto nekvalitne vymaľuje budovu, alebo keď sa stane to, čo v Kurimanoch.
Je možné garantovať kvalitu stavených prác pri tlaku na nižšie ceny?
Je potrebné uvedomiť si, že výstavba cestnej infraštruktúry je veľmi náročný proces, ktorý potrebuje kvalitných odborníkov, kvalitné technológie a svoj čas. Na garanciu kvality by tu mala byť kontrola, ako investora samotného, tak je tu aj inštitút stavebného dozoru, ktorý si najíma štát. Lenže aj tu je situácia taká istá. Treba povedať, že samotné firmy pristúpili na túto hru a oni samé predkladajú svoje ponuky. No tu musí vzniknúť rozumný kompromis. Na jednej strane transparentná súťaž musí vygenerovať ekonomicky najvýhodnejšiu cenu, čo nie je vždy to isté ako najnižšia cena. Na druhej strane musí štát cez svoje pravidlá hry, čo v tomto prípade je hlavne zákon o verejnom obstarávaní, v maximálne možnej miere zabezpečiť, že okrem ekonomickej efektívnosti budú zabezpečené aj kvalita a bezpečnosť.
Môže sa niečo podobné, ako pri stavbe mostu na diaľnici Jánovce – Jablonov, zopakovať aj na iných stavbách diaľnic?
Riziko sa nedá nikdy stopercentne vylúčiť. Ale aj z takýchto tragédií sa musíme poučiť a v maximálne možnej miere ho eliminovať.
Za stavbu mostu, kde spadla podperná konštrukcia, zodpovedá jeden z dvojice generálnych dodávateľov, česká spoločnosť Bogl a Krýsl. Práce na moste však zadala prešovskej firme Semos a podpernú konštrukciu zas dodala Firma Skruže Weise SK z Popradu. Kto v takom prípade za nešťastie zodpovedá?
Jednoznačne hlavnú zodpovednosť voči objednávateľovi má subjekt, ktorý podpisuje zmluvu. To ako to má riešené vo vnútri, je jeho interná záležitosť.
Je také reťazenie dodávateľských vzťahov na jednej stavbe v poriadku? Nemôže to viesť k šetreniu nákladov a znižovaniu kvality?
Podľa môjho názoru subdodávatelia boli a budú, v tom nie je problém. Ale musí sa nájsť nejaký systém, aby aspoň pri hlavných technických a technologických činnostiach bola zabezpečená dostatočná skúsenosť a kvalita subdodávateľa a taktiež aby sa nám nestávalo, že niekto vyhrá zákazku a celé to urobí niekto iný.
Zhováral sa Martin Benko
