BRATISLAVA 23. februára (WEBNOVINY) – Riaditelia zariadení sociálnych služieb (ZSS) na celom Slovensku húfne preraďujú sestry na pozíciu ošetrovateľky.
Podľa Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek sa tak chcú vyhnúť povinnosti zvýšiť ich mzdy.
Sestry údajne nútia podpísať preradenie pod hrozbou výpovede. Od apríla totiž začne platiť zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier, ktorý im garantuje lepšie finančné ohodnotenie.
Aktuálne pracuje v zariadeniach sociálnych služieb asi 2300 sestier. Na rast ich miezd je tento rok potrebných 7,5 miliónov eur. Sestry sú z takéhoto postupu sklamané. „My už nevládzeme, sestry sú zdeptané, máme avíza, že odchádzajú z pohraničných oblastí do Čiech,“ uviedla na tlačovej besede prezidentka komory Mária Lévyová.
Sestry nemôžu poskytovať žiaden zdravotný výkon
Sestry však podľa všetkého v zariadeniach sociálnych služieb už ani pracovať nemôžu. Podľa viceprezidentky komory Margity Kosturíkovej to vyplýva z vyjadrení ministra práce Jozefa Mihála.
Ten sestrám pracujúcim v takýchto zariadeniach na pondelkovom stretnutí odkázal, že nie sú sestrami a mali by si pozastaviť registráciu.
„Po 28 rokoch praxe v zariadeniach sociálnych služieb som sa dozvedela, že nie som sestrou a že nie som ani zdravotníkom,“ skonštatovala Kosturíková. Sestry mali údajne dostať príkaz, že v zariadeniach sociálnych služieb nemôžu poskytovať žiaden zdravotný výkon, a to napriek tomu, že je v praxi vyhláška, ktorá presne stanovuje 45 výkonov, ktoré vykonávať môžu.
Podľa Kosturíkovej tak sestry – opatrovateľky v uvedených zariadeniach budú klientov po novom iba umývať, kŕmiť a prebaľovať, v prípade komplikácií by mali volať agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, záchranky alebo klientov posielať do nemocníc. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti by sa malo zmeniť na „zabezpečenie“.
Ministerstvo práce: Preraďovanie sestier je zbytočné
K takejto zmene pritom svoje členky vyzýva v prípade neupravenia mzdy a preradenia na nižšiu pozíciu aj samotná komora.
Tá však zároveň poukazuje, že to bude mať výrazný dopad nielen na samotné sestry, ale predovšetkým na kvalitu služieb poskytovaných samotným pacientom. Nevylúčili ani možné zvýšenie úmrtnosti v zariadeniach sociálnych služieb.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v reakcii na vyhlásenia sestier konštatovalo, že na uvedený problém upozorňovalo od začiatku. Preraďovanie sestier na pozície opatrovateliek však hodnotí ako zbytočný krok, prilepšiť si na základe zákona platného od apríla údajne nemajú nárok.
„To, že obce alebo vyššie územné celky preraďujú sestry na nižšie pozície je zbytočný krok, pretože sestry v domovoch sociálnych služieb nevykonávajú v zmysle zákona zdravotnícke úkony, a preto nie je ani dôvod zvyšovať im plat podľa zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier,“ tvrdí rezort.
„Sestry, ktoré pracujú v domovoch sociálnych služieb síce vykonávajú zdravotnícku starostlivosť, ale nie sú to úkony v zmysle zákona, napríklad nepichajú injekcie, necievkujú klienta, ale sa len podieľajú na zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti, napríklad sledujú zdravotný stav obyvateľa,“ zdôvodňuje ministerstvo svoj postoj.
640 eur by mala dostať nová sestra
Zákon o minimálnych mzdových nárokoch sa ich nemá týkať aj preto, že ministerstvo zdravotníctva nezmenilo ďalšie dva potrebné zákony, na základe ktorých by sestry v domovoch sociálnych službách boli za zdravotnícke úkony platené zo zdravotného poistenia.
Ministerstvo zdravotníctva SR upozornilo, že zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier sa vzťahuje na sestry, ktoré samostatne vykonávajú odborné pracovné činnosti spojené s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach alebo v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré zodpovedajú rozsahu a obsahu získanej odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania.
Potrebný je nový právny predpis
Ako zároveň dodala hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová, podobne ako sa nemocnice musia riadiť nariadením o minimálnych materiálno-technických a personálnych normatívoch, pre sestry pracujúce v zariadeniach sociálnych služieb malo by ministerstvo práce vypracovať podobný právny predpis.
Na jeho základe by mali zariadenia urobiť prehľad odborných zdravotných výkonov a potrieb a na základe toho systemizáciu pracovných miest. „Inými slovami – zariadenia sociálnych služieb musia zistiť, či vôbec a ak áno, v akom rozsahu potrebujú dané služby, ktoré by mala vykonávať zdravotná sestra a na základe toho zistia reálnu potrebu sestier a reálnu potrebu opatrovateliek,“ povedala Zollerová.
Poslanci schválili zákon o minimálnych mzdových nárokoch zdravotných sestier a pôrodných asistentiek začiatkom februára. Ich priemerný mzdový nárok sa v porovnaní s výškou mzdy za prvý polrok uplynulého roku zvýši v priemere o 23,89 %.
Nastupujúca sestra alebo pôrodná asistentka bez praxe tak bude mať podľa schváleného zákona minimálny nárok na 640 eur mesačne. Po troch rokoch sa minimum zvýši na 666,20 eura mesačne a ďalej bude v trojročných intervaloch rásť tak, že po 33 rokoch praxe bude mať sestra nárok na minimálne 928 eur na mesiac.