Zo šikanovanej osoby sa neskôr môže stať agresor, ktorý bude šikanovať iných (video)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Alexander Birčák
Alexander Birčák počas rozhovoru pre agentúru SITA. Foto: SITA:
Tento článok pre vás načítala AI.

Zo šikanovanej osoby sa neskôr môže stať agresor, ktorý bude šikanovať iných. V rozhovore pre Tlačovú agentúru SITA to potvrdil manažérsky kouč a školiteľ Alexander Birčák.

Pre osobu, ktorá je šikanovaná, môže byť podľa jeho slov po čase lákavé ostať v roli obete, pretože všetci ostatní sú tí zlí a len ona trpí.

Na jednej strane je to pohodlné, lebo človek, ktorý sa považuje za obeť, nemusí nič robiť a za všetko môžu tí ostatní, ale na druhej strane je mu v tejto pozícií zle, lebo je šikanovaný.

Existuje tretia možnosť

„Niektorí ľudia si myslia, že keď nechcú byť obeťou, že sa musia brániť. A vtedy ich to vedie k tomu, že sa stanú agresívnymi alebo takými zatrpknutými ľuďmi. To preto, že sa boja, že budú obeťou. Stanú sa agresormi. Je treba pamätať, že existuje ešte tretia možnosť, že sa stanete aktívnymi riešiteľmi,“ vysvetľuje Alexander Birčák.

>>> Celý rozhovor s Alexandrom Birčákom

Aktívny riešiteľ potrebuje podľa neho začať hľadať riešenia danej situácie. Neuspokojiť sa s dvoma možnosťami, kde jedna je horšia než druhá. Veľmi často to, že je človek obeťou, sa prejavuje v jeho predsudkoch alebo obmedzujúcich presvedčeniach.

„Vy si vytvoríte o sebe predstavu, že ste chudák, že ste obeť, že všetko zlé sa deje iba vám a ostatným sa tak darí. Takže vy ste si vytvorili obmedzujúce presvedčenie, ktorého úlohou je vás chrániť, aby ste nezažívali tie zlé veci. Ono vás to možno chráni pred niektorými zlými vecami, ale udržiava vás v pozícii obete,“ doplnil odborník na šikanu na pracovisku.

Treba si pripraviť plán

V takomto prípade by utláčaná osoba mala podľa odborníka hľadať riešenia. Ak jej prvý plán nevyjde netreba upadať, ale pripraviť si plán B či C. Podľa Birčáka potrebuje aspoň tri možnosti, aby si mohla povedať, že táto možnosť je zlá, ďalšia je horšia, ale tretia je lepšia.

„Ak vám nevyhovuje, hľadajte ďalej štvrtú, piatu, desiatu. A zrazu zistíte, že svet nie je až taký čierny, pretože dnes ste na dne, ale hľadáte, ktorá z tých troch možností alebo piatich možností je pre vás najvýhodnejšia,“ uvádza manažérsky kouč.

Na to, aby obeť dokázala zmeniť obmedzujúce riešenie o sebe, je potrebné aj odpustiť neodpustiteľné, a to nielen ľudom, ktorí ju šikanovali, ale aj samej sebe.

„Pretože si hovoríte, vtedy som v tej situácii zareagoval zle a mal som sa viacej snažiť. Alebo prečo som radšej neurobil toto? Vyčítate si to. Ja odporúčam techniku odpúšťania, ktorou som sa inšpiroval u amerického psychológa BrooksaGibbsa, ktorý bol v škole šikanovaný, neskôr on šikanoval. Potreboval odpustiť svojmu otcovi, ktorý bol alkoholikom a v podstate ničil život jeho mame, jemu, jeho súrodencom,“ opísal situáciu Alexander Birčák.

Odpustiť neodpustiteľné

Technika, keď chceme odpustiť neodpustiteľné, sa skladá z piatich bodov. Ako prvé treba pomenovať negatívnu emóciu, ktorá nás ničí. Druhá vec je pomenovať, ako nám ubližuje tá zlá vec, ktorá sa diala v našom živote.

Tretím bodom je pomenovať svoju pravdu, ako sme chceli, aby to bolo, ale nebolo to tak. Tých zasiahnutých ľudí to podľa odborníka stále hnevá, že správne by to malo byť tak, a šéf by mal napríklad byť chápavý, a nie zahľadený na výsledky a na svoje ego.

Kľúčová je štvrtá časť, a to prevziať zodpovednosť za to, aby sa tie zlé veci nediali. Posledný piaty bod je samotné odpustenie, kedy ľudia prežívajú vyložené vnútornú transformáciu.

„V tej piatej kapitole sa niektorí vyložene na tom zastavia, a v podstate potrebujú to nejakým spôsobom stráviť. Keď to však vyslovia, tak sa im uvoľní. Keď ja pri tomto sprevádzam ľudí, na začiatku si pomenujeme negatívnu emóciu na stupnici od 0 až po 10. Číslo 10 je maximum, aká silná tá emócia môže byť. Ľudia často hovoria, že na desiatke. Mal som ľudí, ktorí povedali na stovke. Mal som ľudí, ktorí povedali, že na milión bodov, dokonca som mal človeka, ktorý povedal, že nekonečno. Takže to boli skutočne neodpustiteľné veci. No a na konci, keď sa opýtam na číslo, akú silnú tú negatívnu emóciu pociťujú, nehovorím, že vždy, niekedy na to treba viac času, ale obvykle hovoria trojka, štvorka, jednotka. Alebo si povedia, teraz keď nad tým tak rozmýšľam, tak som sa trápil kvôli úplnej blbosti,“ uzavrel Birčák.

Rozhovory zo štúdia SITA si môžete vypočuť aj na —> Spotify

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať