BRATISLAVA 6. januára (WEBNOVINY) – Rozhodnutie meniť ústavu, ktorá po zmene umožnila prezidentovi poveriť dovládnutím súčasný kabinet, nepovažuje premiérka Iveta Radičová za najšťastnejšie riešenie.
„Meniť ústavu ad hoc z dôvodu vzniknutej situácie nepovažujem za šťastné, ale rešpektovala som rozhodnutie politických strán,“ uviedla premiérka.
Po poverení prežívala vláda naďalej náročné obdobie, lebo po vyriešení situácie so schválením zmien v eurovale prepukla kauza odpočúvania novinárov zo strany VOS, čo viedlo k odvolaniu ministra obrany Ľubomíra Galka a vzápätí kabinet musel riešiť krízu v zdravotníctve.
„Ja už som mala výkrik, že už chcem len kúriť a svietiť, zatiaľ sa mi to nepodarilo,“ parafrázovala Radičová známy výrok lídra Smer-SD Roberta Fica, ktorý ho použil na charakterizovanie kompetencií dočasnej poverenej vlády.
Kompetencie sú teraz z ústavy zmenené, časť z nich si vyžaduje schválenie a súhlas prezidenta, takže je intenzívnejšia komunikácia kabinetu s prezidentským palácom.
„Ale nič to nemení na fakte, že vláda musela zvládať všetky protesty a turbulentné okamihy bez ohľadu na to, či to bolo pred alebo po vyslovení nedôvery vláde,“ dodala premiérka.
Vláda nemôže rozhodovať o všetkom
Mandát dočasného kabinetu je obmedzený. Niektoré ústavné funkcie má vláda bez dôvery celkom upreté a kompetencie vyplývajúce zo zákonov môže vykonávať len so súhlasom hlavy štátu. Dočasná vláda tak nemôže rozhodovať o zásadných hospodárskych, sociálnych, vnútropolitických a zahraničnopolitických opatreniach, ani o udeľovaní amnestií vo veciach priestupkov.
Odvolávať a vymenúvať troch členov Súdnej rady SR by vláda mohla len so súhlasom prezidenta. Aj dočasný kabinet však naďalej môže pripravovať zákony, vydávať nariadenia, dojednávať medzinárodné zmluvy, vyhlásiť vojnový stav, nariadiť mobilizáciu, vyhlásiť výnimočný stav, rozhodovať o vyslaní ozbrojených síl mimo územia SR, pripravovať a schvaľovať rozpočet či schvaľovať štátny záverečný
Zmena, ktorú v parlamente podporilo 139 poslancov, bola výsledkom širokej politickej dohody koalície a opozičného Smeru-SD. Spoločne tak v skrátenom legislatívnom konaní vyriešili ústavnú krízu, ktorá vznikla po tom, čo parlament vláde 11. októbra nevyslovil dôveru. Platné znenie ústavy prezidentovi síce prikazovalo vládu odvolať, nešpecifikovalo však, aké kroky majú nasledovať. Štátne orgány pritom môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v zákonom stanovenom rozsahu.
