Zmena Trestného poriadku, ktorú predstavilo Ministerstvo spravodlivosti SR (MS SR), nie je sama o sebe dostatočná a mohla byť ambicióznejšia. Pre agentúru SITA to uviedla Marica Pirošíková z Iniciatívy advokátov za právny štát (IAPŠ).
Novelu Trestného poriadku zaradil rezort spravodlivosti do medzirezortného pripomienkového konania vo štvrtok 15. apríla. Cieľom návrhu je upraviť lehotu trvania kolúznej väzby.
Podľa iniciatívy je potrebné s medzinárodnými štandardami zosúladiť aj podmienky väzby, ktoré upravuje zákon o výkone väzby.
Inšpirácia českou právnou úpravou
IAPŠ však oceňuje, že ministerstvo spravodlivosti začalo napĺňať Programové vyhlásenie vlády o humanizovaní a zmierňovaní obmedzení osôb vo výkone väzby.
Z dôvodovej správy návrhu novely vyplýva, že sa ministerstvo inšpirovalo českou právnou úpravou, ktorá trvanie kolúznej väzby ohraničuje na tri mesiace.
Advokátska komora má výhrady k návrhu novely Trestného poriadku, nie je v súlade s európskymi štandardami
„Ministerstvo spravodlivosti však navrhuje päťmesačnú lehotu, ktorá nebude platiť nielen v prípadoch, ak už sa obvinený dopustil kolúzneho správania, podobne ako je tomu v Českej republike, ale aj v prípadoch, ak sa bude viesť trestné stíhanie pre zadefinované trestné činy,“ povedala Pirošíková.
Ide o trestný čin spáchaný organizovanou, zločineckou alebo teroristickou skupinou, pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, alebo pre trestný čin, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na doživotie.
Zvádzanie k nadkvalifikovaniu
Podľa IAPŠ nie je zrejmé, prečo má byť výnimkou z päťmesačnej lehoty samotná skutočnosť, že sa vedie trestné stíhanie pre určitý čin alebo pre špecifickú trestnú činnosť.
„Tu treba pripomenúť, že kolúzny dôvod väzby je jediným dôvodom väzby, ktorý dokážu orgány činné v trestnom konaní ovplyvniť svojou aktívnou činnosťou, a ak české orgány činné v trestnom konaní dokážu už 20 rokov vyšetrovať aj závažné trestné činy pri trojmesačnom časovom obmedzení trvania kolúznej väzby, potom nie je dôvod na to, aby to bolo v slovenských pomeroch iné,“ doplnila Pirošíková.
Novela Trestného poriadku môže pomôcť vyriešiť kritiku aplikácie kolúznej väzby
Výnimka tak podľa IAPŠ ovplyvní predovšetkým to, akú právnu kvalifikáciu zvolia orgány činné v trestnom konaní pri vznesení obvinenia, prípadne počas vedenia konania.
„Stotožňujeme sa so sudcom Šamkom, ktorý v tomto ohľade upozornil na to, že táto výnimka bude zvádzať orgány činné v trestnom konaní k možnému nadkvalifikovaniu skutkov uvedených v uzneseniach o vznesení obvinenia,“ vysvetlila Pirošíková s tým, že by mala byť táto výnimka zo znenia zákona vypustená.
Možnosť náhrady väzby
Ďalšou zmenou v novele je zavedenie obligatórneho súdneho preskúmavania možnosti nahradiť väzbu inštitútmi náhrady väzby.
Ako uviedla IAPŠ, uvedené ustanovenie reaguje na súčasnú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej sú súdy pri rozhodovaní o väzbe povinné zvážiť aj možnosti nahradenia väzby miernejšími prostriedkami.
„Pripomíname však, že navrhovaná zmena právnej úpravy sa nedotýka tej časti Trestného poriadku, ktorá už teraz neumožňuje nahradiť alternatívnymi prostriedkami kolúznu väzbu. Naša iniciatíva IAPŠ už v minulosti upozorňovala na to, že nález Ústavného súd SR celkom jednoznačne ustálil, že náhrada väzby je možná aj pri takzvanej kolúznej väzbe, hoci z Trestného poriadku vyplýva presný opak,“ objasnila Pirošíková.
Iniciatíva pripomenula, že rezort spravodlivosti dlhé roky dostatočne neimplementoval odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) týkajúce sa podmienok výkonu väzby.
Nedostatok aktivít mimo cely
Ako zdôraznili, súčasná ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) pritom nie je v rezorte nová a väčšinu predchádzajúceho volebného obdobia pôsobila vo funkcii štátnej tajomníčky.
Ako zdôraznila IAPŠ už v správe v roku 1995 CPT zdôraznil význam toho, aby bolo väzňom umožnené zachovať si dobrý kontakt s vonkajším svetom.
V roku 2006 CPT uviedol, že pokiaľ ide o väzňov vo výkone väzby v SR, základným problémom je nedostatok ponúkaných aktivít mimo cely týchto väzňov.
Zhoršené nepriaznivé účinky
V čase návštevy CPT boli obvinení držaní po 23 hodín denne vo svojich celách v stave vynútenej nečinnosti.
Ich jediný zdroj rozptýlenia bolo čítanie kníh z väzenskej knižnice a počúvanie rádia, a v obmedzenom počte prípadov sledovanie televízie.
Podľa CPT nepriaznivé účinky takéhoto obmedzeného režimu sa zhoršili v dôsledku dlhých lehôt, po ktoré mohli byť osoby držané vo väzbe.