VÚB spúšťa poradňu investovania pre laikov o tom, ako si navýšiť najmä dlhodobé úspory
BRATISLAVA, 17. októbra 2017 ( WBN/PR ) – Túžba zvyšovať hodnotu svojich peňazí postupne vedie Slovákov k objavovaniu sveta investorov a prekonaniu vžitého modelu ukladať peniaze na vkladnú knižku či sporiaci účet. Preto postupne rastie záujem o podielové fondy. Aktuálne je viac ako 50 % finančných prostriedkov fondov naviazaných na akciové či zmiešané fondy.
Obyvatelia Slovenska v súčasnosti sporia málo, odkladajú len necelých 9 eur z každých zarobených 100 eur. V porovnaní s inými Európanmi teda neusporili veľa – finančné aktíva na obyvateľa dosahujú len 12 300 euro. Je to o tretinu menej ako majú v Česku či Maďarsku. Priemerný obyvateľ eurozóny má finančné aktíva až päťnásobne vyššie – vyše 68 000 eur.
Túto situáciu by sme mali v najbližších rokoch zmeniť, bude to však možné, len ak začneme rozmýšľať o nových formách investovania. „Počas najbližších piatich rokov by celkové úspory Slovákov mohli narásť nad hranicu 18 tisíc eur, teda na dnešnú úroveň Čechov. Navyše investori sú optimisti, hovoria to indexy ktoré odrážajú ich očakávania k výkonom produkcie a naopak index strachu je jeden z najnižších,“ spresnil Andrej Arady, makroekonóm VÚB.
1. Sme konzervatívni a neskúsení
Podľa dlhodobých prieskumov Slováci v prvom rade riešia zachovanie hodnoty svojich úspor, až potom venujú pozornosť miere zhodnotenia. „Pri narábaní s voľnými finančnými prostriedkami sme konzervatívni a máme obavy o stratu časti alebo celej investície,“ uviedol Peter Margetiny špecialista zo správcovskej spoločnosti VÚB Asset Management.
Preto si väčšinu peňazí Slováci držia na bežných alebo sporiacich účtoch, prípadne na termínovaných vkladoch. Nakupovanie akcií, dlhopisov či podielových listov v profesionálnych fondoch stále väčšina obyvateľov nespája s vytváraním rezervy na deti, dôchodok či nový dom. Výsledkom tohto stavu je, že na bežných vkladoch v bankách bolo na konci júna tohto roka vyše 33 miliárd eur. A napríklad v podielových fondoch, ktoré predstavujú vyšší stupeň zhodnocovania, ale aj vyššie riziko, takmer 8 miliárd eur.
Bežné bankové vklady však aktuálne poskytujú len veľmi nízku, nie dostatočne zaujímavú mieru zhodnotenia. Úroky na vkladoch klesajú. Podľa NBS zhodnotenia vkladov domácností so splatnosťou do dvoch rokov v druhom štvrťroku dosahovali v priemere za všetky banky len 0,6 % p. a. Vklady domácností s dlhšou splatnosťou (nad 2 roky) v sledovanom období taktiež bojovali s poklesom reálneho zhodnotenia teda so znižovaním úrokov, v priemere úroky dosahovali 1,6 % p. a.
Banky pri stanovovaní úrokovej sadzby pre svojich klientov vychádzajú aj z výšky základnej úrokovej sadzby, resp. depozitnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá je v súčasnosti záporná, a to na úrovni -0,40% p. a.
2. Investovať môže už každý, ale nerobí tak
Na otázku, z akých dôvodov ľuďom nezostávajú peniaze na investovanie, Slováci najčastejšie odpovedali, že sú to nízke príjmy. Podobne viac ako štvrtina opýtaných sa vyhovorila na vysoké platby na svoje bývanie. Zaujímavé je tiež, že 31 % odpovedajúcich označilo ako dostatočné to, že má nejaké bežné sporiace produkty a 28 % respondentov uviedlo, že si vystačí s peniazmi uloženými na bežnom účte.
Predstava, že postačí dávať peniaze na vkladnú knižku alebo na termínovaný vklad je už jednoducho prežitá. „Ak chcete ochrániť svoje peniaze pred infláciou a udržať hodnotu svojich peňazí v čase, prípadne aj maximalizovať zhodnotenie, je nevyhnutné, aby ste sa zmenili zo sporiteľa na investora,“ objasňuje Barbora Štubňová, vedúca oddelenia Depozitá a investície.
Podľa špecialistov je dôležité zmeniť základný prístup k téme sporím – investujem, alebo inak povedané upraviť nastavenie vo vlastnej hlave. Zmena sporiteľa na investora nie je definovaná v žiadnej príručke ani v žiadnom produkte, je to skôr psychologická záležitosť. „Investovanie už dávno nie je len pre tých, čo zarábajú tisícky eur. Stačí začať hoci s 15, 30 či 50 eurami mesačne, vyskúšať si postupne nové formy investovania. A keď to rozpočet domácnosti dovolí, sumu upravovať,“ dodala Barbora Štubňová.
3. Rastie chuť aj príležitosti investovať
Podielové fondy sú pre laických investorov druhým stupienkom v rámci premeny bežného sporiteľa na investora, pretože dobre vyvažujú mieru výnosov a rizika pre kohokoľvek. Do fondov možno vložiť sumu jednorazovo, ale aj pravidelne, napríklad vo forme mesačných investícií, vybrať si možno fondy sústredené na dlhopisy, akcie, nehnuteľnosti, či zmiešané fondy predstavujúce mix v rámci investičnej stratégie.
„Investovanie do podielových fondov nepredstavuje rezervu na výkyvy vo výdavkoch počas roka. Je to beh na dlhé trate, teda riešenie financií na zásadné dlhodobé ciele v horizonte 5 – 10 a viac rokov, kedy sa skutočne prejavia viditeľné výsledky,“ spresnil Peter Margetiny špecialista zo správcovskej spoločnosti VÚB AM. V priebehu posledných rokov záujem o kolektívne investovanie prostredníctvom podielových fondov rastie, najviac sa to prejavuje pri zmiešaných a akciových fondoch. V súčasnosti na slovenskom trhu pôsobí viacero správcovských spoločností ponúkajúcich takmer 90 rôznorodých podielových fondov. Celkovo možno využiť ponuku aj ďalších subjektov kolektívneho investovania a viac ako 570 otvorených podielových fondov.
4. Dostupné aj pre priemerne zarábajúcich
Podielové listy vo VÚB AM je možné nakupovať jednorazovo už od sumy 150 eur, alebo pravidelne mesačne od 15 eur, to ich robí dostupnými prakticky komukoľvek.
Z celkového počtu klientov VÚB zatiaľ len každý siedmy vyskúšal investície do podielových fondov. „Citeľné zmeny prišli po zavedení možnosti pravidelne mesačne presúvať peniaze do fondov. Pravidelná mesačná investícia na jedného klienta dosahuje priemerne 33 eur, čo je spolu asi 3,3 milióna eur nasmerovaných mesačne do podielových fondov VÚB formou pravidelného sporenia,“ vysvetlila Barbora Štubňová, vedúca oddelenia Depozitá a investície.
Podielové fondy sú pritom pod dohľadom NBS, zamestnávajú odborníkov – kvalifikovaných špecialistov a mixujú rôzne formy investícií. Predstavujú určité riziko, že zhodnotenie klesne pod počiatočnú hodnotu, ale zvyčajne to platí iba v obmedzenom čase.
5. Viac investujeme až po 40-ke
Slováci sa začínajú zaujímať o investovanie do podielových fondov až vo vyššom veku. Potvrdzujú to skúsenosti viacerých bánk. Vo VÚB banke je priemerný vek investora vyše 50 rokov a vážne sa o investície do podielových fondov začínajú zaujímať ľudia až od 46 rokov.
„Je prirodzené, že starší majú viac našetrené, zarábajú viac a teda ich peniaze tvoria najväčší podiel z celkovo vložených peňazí do podielových fondov. Na druhej strane nás teší rastúci záujem mladých ľudí, ktorí sa čím ďalej, tým viac zaujímajú o investovanie, a to aj v súvislosti s dôchodkom, pretože veľmi dobre chápu, že sa v budúcnosti budú musieť spoľahnúť sami na seba,“ zdôraznila B. Štubňová.
Celkovo vo VÚB banke platí, že až 7 z desiatich klientov podielových fondov je vo veku nad 46 rokov, a najsilnejšou skupinou (37 % spomedzi investujúcich) sú ľudia vo veku v rozpätí od 46 do 62 rokov. Pritom podielové fondy prinášajú zaujímavé zhodnotenie v dlhodobom horizonte – teda až po uplynutí viac rokov. Dobrou správou je, že o investovanie sa približne rovnako zaujímajú muži aj ženy. „Ženy sú, ako v mnohých iných oblastiach, aj v investovaní opatrnejšie. Paradoxne práve opatrnosť v kombinácii s vytrvalosťou prináša ženám lepšie finančné výsledky. Dokazuje to napríklad výskum veľkého amerického investičného portálu SIGFIC, podľa ktorého čistá návratnosť investičných portfólií žien prekonala mužov o 12 %,“ spresnila B. Štubňová.
6. VÚB pomáha začínajúcim investorom
Do čoho investovať – nakúpiť zlato, umelecké diela, konkrétne akcie firiem či dlhopisy? Takéto rozhodnutia majú základný predpoklad, že sa investor v danej problematike aspoň z časti vyzná, alebo má sprostredkovateľa, ktorého schopnostiam výhradne dôveruje. Treba totiž neustále vyhodnocovať či skutočne komodita či cenný papier, do ktorého sme vložili peniaze, má potenciál v čase rásť a do akej miery.
Preto sú pre začiatočníkov, ktorí sa nechcú denne venovať ekonomickej výkonnosti, vhodné práve Podielové fondy. Ich nespornou výhodou je schopnosť eliminovať riziká – každý jeden fond využíva širokú škálu investícií. A navyše ďalšie znižovanie rizika môže dosiahnuť sám investor – odporúča sa investovanú sumu rozkladať do viac fondov a súčasne vkladať do jednotlivých fondov postupne, teda v rôznom čase.
„Diverzifikácia do viacerých produktov znižuje negatívne dopady v prípade korekcie na finančných trhoch. Časová diverzifikácia zasa znižuje riziko, že svoju investíciu nesprávne načasujem (nakúpim draho/predám lacno),“ zdôrazňuje Peter Margetiny z VÚB Asset Management. V súčasnosti už každý druhý investor investície rozkladá do dvoch alebo viacerých fondov. Aj počet tých, ktorí majú prostriedky súčasne v troch a viac fondoch, sa za ostatné dva roky zdvojnásobil, takto sa správa 12 % investorov vo VÚB banke.
Pri pravidelnom mesačnom investovaní klient navyše získava výhodu tzv. priemerovania nákupnej ceny, čo znamená, že investor je schopný nakúpiť viac podielových listov, keď sú ceny nízke a naopak, menej, keď sú úrovne aktív nadhodnotené. Podľa Margetinyho: „takýmto spôsobom dokáže investor z dlhodobého hľadiska zvýšiť výkonnosť svojho portfólia, resp. ho ochrániť pri výraznejších korekciách na finančných trhoch.“
Nový fond VÚB AM Edícia Svet
V týchto dňoch ponúka VÚB aj novinku, fond VÚB AM EDÍCIA SVET. Podielové listy v ňom možno nakupovať od 28. septembra do 15. decembra tohto roku. Klient neplatí vstupný poplatok a vklady sú od 150 eur (aj ako súčasť Kombiproduktu).
Ide o ďalší zmiešaný fond zo série, ktorú VÚB ponúkla už v minulosti a boli úspešne vypredané. Fond má ambíciu dosiahnuť vyššie, zaujímavejšie zhodnotenie vložených peňazí. Je určený záujemcom, ktorí chcú investovať svoje voľné peňažné prostriedky na obdobie minimálne 3 rokov a 5 mesiacov.
„Fond investuje do iných vybraných fondov veľkých zahraničných spoločností a využíva hĺbkové expertízy správcovskej spoločnosti Eurizon Capital, dcérskej spoločnosti Intesa Sanpaolo. Poskytne vysoký stupeň diverzifikácie, teda rozloženia rizika z dôvodu investovania do rôznorodých typov aktív,“ vysvetľuje Peter Margetiny.
3 otázky, na ktoré si treba odpovedať pred investovaním:
1. Aký chcem výnos (koľko danou investíciou chcem získať)?
2. Aké riziko som ochotný akceptovať (môžem časť investovaných prostriedkov stratiť, akú stratu som ochotný zniesť, unesiem aj vyššie riziko, alebo preferujem istotu)?
3. Ako rýchlo chcem mať dostupné peniaze, (ako rýchle a za akých podmienok môžem svoju investíciu premeniť na hotové peniaze)?
5 rád VÚB AM pri rozbehu do investovania:
1. Vytvorte si obchodný plán – plánujte investičné stratégie v bezstresovom stave, pravidelným investovaním sa znižuje riziko veľkých strát.
2. Rozložte riziko – rozložením investície medzi viac fondov a rozložením v čase zmierňujete riziko potenciálnej straty a neznižujete potenciálny výnos.
3. Stanovte si maximálnu stratu, ktorú ste ochotní akceptovať a neprekračujte ju.
4. Nedržte zbytočne dlho stratové pozície a neoberajte sa tak o potenciálny zisk
z iných (lepších) investícií.
5. Nepodliehajte emóciám / správajte sa ináč ako dav.
Najčastejšie chyby začínajúcich investorov:
- podliehame prílišnému optimizmu, keď investícia rastie a prílišnému strachu, keď investícia klesá,
- príliš dôverujeme svojim vedomostiam, ktoré sú často iba iluzórne,
- sme príliš aktívni – nakupujeme/ predávame investície aj keď si to situácia nevyžaduje,
- pri vstupe do investície vyhľadávame iba názory, ktoré potvrdzujú náš vlastný názor, namiesto toho, aby sme brali do úvahy aj opačné názory,
- chytanie padajúceho noža – ak sú na trhoch príliš veľké výkyvy, nepokúšajme sa trafiť cenové dno, radšej počkajme pokým sa situácia upokojí a investujme až potom,