Zmena klímy zasahuje aj lesy na Slovensku, okrem požiarov ich ohrozujú nové druhy škodcov

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Les
Foto: ilustračné, Thinkstock.

BRATISLAVA 6. apríla (WebNoviny.sk) – Svet musí v posledných rokoch čeliť klimatickým zmenám i stúpajúcemu počtu kalamít. Ako informoval portál Náš Vidiek, negatívny dopad to má aj na niektoré druhy drevín, ktorým sa u nás prestáva dariť.

Odborníci sa na medzinárodnom fóre ThinkForest v Prahe zhodli, že za dôležité považujú pestovanie lesov na drevo, ktoré by bolo ekologickým a udržateľným materiálom.

Meniaca sa klíma a noví škodcovia

Zmeny klímy čoraz intenzívnejšie zasahujú aj Slovensko. Často sa opakujúce lesné požiare, veterné kalamity, extrémne suchá či útoky škodcov majú zásadný vplyv na kvalitu a zdravie lesov. V Európe sa v priebehu posledných 10 rokov objavilo 18 nepôvodných druhov škodcov, ktoré ohrozujú niekoľko druhov drevín, vrátane duba a buka. V neposlednom rade sú hrozbou nové invazívne druhy húb a plesní.

Výskyt lesných požiarov v Európe vzrástol za posledných 40 rokov o 230 percent, útoky lykožrúta sa zvýšili o 600 percent a zaznamenali sme vyšší počet víchric až o 130 percent.

„Poškodeniu lesa dochádzalo aj pred tisíckami rokov a príroda sa s tým dokázala vysporiadať, avšak negatívny vplyv človeka nebol taký výrazný na globálne otepľovanie ako je dnes. Čím dlhšie sa riešenie problémov bude odsúvať, tým sa situácia bude zhoršovať. Každý rok sa počíta,“ zdôraznil Stefan Rahmstorf, profesor postdamského Inštitútu výskumu v oblasti klímy.

Prelomová novela zákona o lesoch

Potrebné je konať v súladu s Parížskou klimatickou dohodou a začať uplatňovať princípy prírode blízkeho pestovania lesa.

„Trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch má potenciál prispôsobiť lesy meniacej sa klíme a dopady klimatickej zmeny zmierňovať. Produkty z dreva dokážu zmierňovať dopady zhoršovania životného prostredia,“ dodal Peter Kicko, generálny riaditeľ sekcie hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR).

V tomto smere je významná novela Zákona o lesoch, ktorú MPRV SR predložilo 5. apríla 2019 Hospodárskej a sociálnej rade SR.

„Novela Zákona o lesoch je pre slovenské lesy prelomová. Prvý raz sa podarilo legislatívny proces prispôsobiť lesným ekosystémom, definovať prírode blízke hospodárenia ako jednu z možností formovania štruktúr lesov. Predkladaná novela vytvára predpoklady využitia prirodzených lesných ekosystémov, ktorých máme takmer 80 percent,“ zdôraznil Peter Kicko.

Zriadenie kalamitného fondu

Slovensko s Českou republikou iniciovalo dohodu na zriadení kalamitného fondu na riešenie disturbancií v lesoch na európskej úrovni. S kalamitou sa riešia problémy už od roku 2004, keď veterná smršť Alžbeta vyvrátila viac než 10 000 hektárov lesa v Národnom parku Vysoké Tatry a výrazne poškodila aj lesy v ďalších pohoriach.

„Od tejto doby, aj kvôli klimatickej zmene, aj kvôli rozdielnym názorom lesníkov a ochrancov prírody ako sa vysporiadať s takto zásadnou katastrofou v chránených územiach, bol objem náhodných ťažieb na Slovensku takmer nepretržite veľmi vysoký. Podkôrny hmyz sa postupne šíri do ďalších a ďalších oblastí,“ upozorňuje Jaroslav Regec, generálny tajomník služobného úradu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

Je potrebné zvýšiť druhovú rozmanitosť lesov

Poškodzované sú nielen smrekové porasty, ktoré sú na Slovensku zastúpené 20%, ale aj porasty borovice lesnej. Môže za to nielen sucho, ale výrazný nárast mníšky veľkohlavej, ktorá značne ohrozuje dubové porasty, ktoré tvoria 10% z výmery našich lesov.

„Pri opakovanom ohrození dubových porastoch by mohlo dôjsť k odumretiu 30-40% stromov v nich. V roku 2019 predpokladáme podiel náhodnej ťažby z celkového objemu dreva predpísaného na ťažbu podľa programov starostlivosti o les  až 55-60%,“  zdôraznil Jaroslav Regec.

Regec zároveň zdôraznil, že šíreniu škodcov môže zabrániť premyslená skladba rôznych lesných typov. Je potrebné zvýšiť druhovú rozmanitosť lesov (v každom poraste najmenej 3 až 4 dreviny), zaviesť efektívny monitoring výskytu škodlivých činiteľov a rýchlo reagovať na vzniknutej kalamitnej situácie. MPRV SR v  roku 2018 vydalo rozhodnutie, ktorým upravuje presné pravidlá ako sa vysporiadať s podkôrnym hmyzom.

„Súčasnú krízu je nutné využiť na vytvorenie efektívnych a rýchlo dostupných nástrojov k ich zvládanie. S tým, že riešenie musí vždy vychádzať z objektívnych a vedecky podložených informácií.“ 

Nedostatok mladých lesníkov

Diskusné fórum ThinkForest organizované Forest Europe upozorňuje na celoeurópsky problém nedostatku kvalifikovaného personálu. Treba sa zamerať na podporu lesníckeho školstva a celoživotného vzdelávania.

„Máme pred sebou novu situáciu, už nemôžeme čakať. Musíme s tým okamžite začať niečo robiť. Sám som vlastníkom lesa a vždy som bol lojálny k systému a legislatíve a tento systém fungoval. Musíme sa držať lesníckych činností vychádzajúcich z vedeckých poznatkov. Musíme vzdelávať a školiť lesníkov,“ uzavrel pražské stretnutie Göran Persson, odchádzajúci prezident ThinkForest a bývalý švédsky premiér.

Témou nadchádzajúcej ministerskej konferencie Forest Europe, ktorá sa bude konať v roku 2020 v Bratislave, bude posilnenie medzinárodnej spolupráce v monitoringu škodlivých činiteľov, vo forme výmeny expertov a skúseností a tiež príprava postupov pre prípad kalamitných situácií.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať