BRATISLAVA 19. júla (WEBNOVINY) – Cena zlata sa v pondelok dostala nad hranicu 1 600 USD za barel a zaznamenala nové historické maximum. Investori sa totiž obávajú, že USA sa nepodarí zvýšiť limit pre dlh, čo by znamenalo platobnú neschopnosť USA. Zlato si tak za posledných 11 dní pripísalo 8 %.
Rast cien zlata od roku 2000, ktorý je zvlášť markantný od roku 2009, rozdelil ľudí na dve skupiny – na tých, ktorí zlato milujú, a na tých, ktorí ho nenávidia, tvrdí analytik Ole S. Hansen zo Saxo Bank o aktuálnom vývoji na komoditnych trhoch. Podľa neho by sa všetko zlato vo svete vošlo do kocky s hranou dlhej 20 m. Nemožno ho nikdy zničiť, pretože na rozdiel od striebra a základných kovov nie je rozpustné v kyseline dusičnej . Je symbolom prosperity a priazne šťasteny a uchováva rodinné bohatstvo po celé generácie. V Ríme okolo roku 0 n.l. si mohol rímsky občan za jednu uncu zlata kúpiť celú uniformu. V roku 2011 si biznismen môže tiež kúpiť svoju „uniformu“ za jednu uncu zlata, z čoho je vidieť, že hodnota zlata sa v priebehu stáročí nezmenila.
Zlato – obľúbená investícia pre každého
Od finančnej krízy roku 2008 sa investori začali čoraz viac obzerať po alternatívach k tradičným investíciám, ktoré predstavujú dlhopisy a akcie. Pre zlato je tento presun investícií veľmi prínosný, pretože jeho ľahká dostupnosť aj jeho výhody ho priamo predurčujú stať sa čoraz obľúbenejšou investíciou prakticky pre každého, drobným investorom počnúc a tým najväčším a najprogresívnejším hedgovým fondom končiac.
Podľa investičnej divízie Barclays Capital vzrástli za posledné tri roky celkové investície do komodít o 265 mld USD na 425 mld USD. Hnacím motorom tohto raketového rastu je najmä zlato, pričom žltý kov v súčasnosti predstavuje viac ako tretinu všetkých investícií do komodít.
Čo stojí za fenomenálnym úspechom zlata ako investície
Finančná kríza roku 2008 otriasla dôverou ľudí vo finančný systém, pretože centrálne banky museli zaplaviť trh hotovosťou za supernízke sadzby, aby vôbec udržali finančné inštitúcie nad vodou. To odštartovalo hon na komodity, pretože investori začali pátrať po hmotných aktívach s obmedzenou ponukou, pri ktorých je teda vyššia šanca, že si svoju hodnotu udržia. Zhruba v rovnakom čase ukončili banské spoločnosti doterajšiu prax termínového predaja svojej produkcie, čím značne oklieštili ponuku na trhu.
Dôsledkom týchto supernízkých sadzieb bol nárast inflácie, čo znamenalo, že návratnosť aktív s pevným výnosom, ako sú napr dlhopisy, sa dostali do záporu, pretože ich výnos bol nižší ako miera inflácie. Takýto scenár je dobrý pre bezúročné aktíva, ako je napríklad zlato, pretože pri držbe zlata sa cena ušlej príležitosti rovná nule.
Ďalšou dôležitou zmenou je správanie sa centrálnych bánk, ktoré v priebehu posledných dvoch desaťročí až do nedávna boli hlavnými predajcami zlata. Táto prax však v roku 2009 ustala a v minulom roku sa stali čistými kupcami, pretože rozvíjajúce sa ekonomiky ako Čína, Rusko a India sa snažili diverzifikovať svoje vnútroštátne rezervy za účelom ich ochrany pred vyššou infláciou a potenciálnym poklesom hodnoty dolára.
Drobný investor tradične investoval do zlata prostredníctvom šperkov
a akcií spoločností ťažiacich zlato, zatiaľ čo inštitucionálny investor do futures a fyzického zlata. V súvislosti s nástupom stále populárnejších verejne obchodovaných fondov čiže ETF sa však tento trh v posledných piatich rokoch otvoril všetkým.
Ide o verejné investičné fondy, ktoré sa rovnako ako bežné akcie obchodujú na burze. Tieto fondy sú pasívne riadené, aby presne odrážali výkonnosť podkladového trhu. Rozdiel medzi výkonnosťou týchto fondov a výkonnosťou referenčného indexu je tu preto nízky, takže by s prihliadnutím na poplatky mali poskytovať prakticky rovnakú návratnosť ako trh, od ktorého sú odvodené. Rast zlatých ETF spôsobil, že zlato a striebro sa stalo súčasťou portfólií mnohých nových investorov.
Počas júna a júla sme zaznamenali ďalšiu eskaláciu európskej dlhovej krízy, rovnako ako približne v rovnakom čase vlani, kedy začal vyrážať na povrch zúfalý finančný stav gréckej ekonomiky. Od toho času získali finančnú podporu ďalšie krajiny ako Portugalsko a Írsko a ratingové agentúry pokračovali v znižovaní úverovej bonity týchto krajín na periférii eurozóny.
Americká ekonomika zaznamenala v rovnakom čase väčšie spomalenie ekonomického rastu, než sa očakávalo, a to najmä v dôsledku rastu cien energií a domino efektu marcového zemetrasenie a tsunami v Japonsku.
Bude vytrvalý rast pokračovať?
„Myslíme si, že bude, hoci pomalším tempom, než ako v roku 2010, kedy dosiahol takmer 30 percent, čo je zhruba o 10 percent viac, než je ročný priemer za posledných desať rokov. Faktory, ktoré sú motorom rastu cien drahých kovov, stále pretrvávajú a ich vplyv na ceny by mal pokračovať aj vo zvyšnej časti roka. Akékoľvek korekcie by mali využiť kupci, a to buď centrálne banky, alebo investori, ktorí pozerajú na zlato ako na dlhodobo ziskovú investíciu. Predpokladáme, že zlato bude pokračovať v konsolidácii v pásme 1 500 až 1 600 dolárov, ale v nadchádzajúcich mesiacoch uprednostňujeme rast prípadne až k úrovni 1 650“, predpovedá Hansen.