Ako je možné, že za 20 rokov sa nám nepodarilo správne nastaviť fungovanie štátu? Stále sa nedokážeme zbaviť korupcie, či klientelizmu?
Niekde v genetickom pôvode cez Mečiarovskú privatizáciu sa zakódovali korupčné a klientelistické stereotypy, ktorých sa zbavuje ťažko. Nehovoriac o tom, že to prišlo po nejakom 40-ročnom období, ktoré nemožno nazvať demokratickými tradíciami. Dzurindove vlády sa veľmi veľa. Toto nie je o zmene zákonov. To je o zmene v hlavách, nastavenia fungovania od politikov po celý štátny aparát. Dnes môžme zmeniť niektoré dane na 23-percenté a keď sa ukáže, že je to zlé, tak o päť rokov ich môžme zmeniť znova na 19 percent alebo na 16 percent a do roka to začína prinášať nejaké efekty. Ale tu, keď sa spustia napríklad reformné procesy v justícii, keď sa ten proces pretne na štyri roky, tak nestačí nejaká zmena zákona a ide sa ďalej. Musíme nanovo presviedčať ľudí, že má zmysel za tým ísť, má zmysel meniť svoje správanie. Vyžaduje to veľkú vôľu, politický tlak proti ktorému je vždy protitlak tých politikov, sudcov, prokurátorov, podnikateľov, ktorí v tom vedia chodiť, ktorým to vyhovuje. Je to boj. Ale boj, ktorý je pre budúcnosť Slovenska kľúčový. Asi nie rýchly, dlhotrvajúci, ale ktorý sa oplatí bojovať.
Vnímate teda toto obdobie ako preťatie?
Vnímam ho ako preťatie, pretože chýba vôľa. Chýba vôľa pokračovať v zmenách, pretože pri moci sú politici, ktorí sú napojení na okruh ľudí, ktorí v týchto vodách vedia chodiť a vyhovuje im to.
Vyplýva to z konania ministra spravodlivosti? Zatiaľ podstatné zákony nemenil. Alebo je problém, že prestal meniť?
Samotná pasivita je problém. Samotná pasivita a alibizmus, ktorý vidím na strane ministerstva spravodlivosti dnes je problém, pretože chýbajúci tlak po zmene správania znamená to, že etablované štruktúry a etablované osoby, ktoré sa vedia pohybovať v justičných štruktúrach môžu naplno pôsobiť a ovládať systém tak, ako to niekomu vyhovuje.
Zdá sa Vám, že aj Štefan Harabin nabral na sebavedomí za posledné mesiace?
Ja si myslím, že áno. Môžme to vidieť aj počuť.
Čo je najväčší problém justície?
Práve toto. Vnútorné štruktúry moci, ktoré existujú. Ja si hlboko vážim stovky sudcov, o ktorých som presvedčená, že sú to úplne normálni ľudia, ktorí si chcú normálne robiť svoju prácu, nie sú zapojení v žiadnych korupčných schémach. Ráno prídu, robia a poobede odídu. Takisto som presvedčená, že keď hovoríme o vnímaní korupcie, tak je to dané nie každodennými prípadmi, ale škandálnymi prípadmi. Sú to niektoré trestné kauzy a niektoré obchodno-právne kauzy. Ide o kauzy, v ktorých sa točia veľké peniaze. Platí princíp, že takéto peniaze posvätené právoplatným rozhodnutím sú tie najčistejšie špinavé peniaze, ktoré existujú. Aj keď ide z hľadiska celkového počtu prípadov, ktoré prejednávajú súdy o malý počet, tak sú to významné prípady, z ktorých istá sieť veľmi dobre žije a vyhovuje im to. A o to ide.
Riešenie je dostať takých sudcov z talára? Alebo je to skôr o príprave nových sudcov a počkať kým súčasní postupne odídu do dôchodku?
Aj, aj. Na to, aby ste takých ľudí dostali, či už z talára, alebo z prokuratúry, alebo z polície v rámci štandardných mechanizmov potrebujete dôkazy. Preto je dôležitý ten tlak na otvorenosť, pretože čím je systém otvorenejší, tým horšie sa takéto schémy uplatňujú. Na druhej strane o to je dôležitejšie dostávať čo najviac čestných ľudí do systému, aby postupne aj v systéme vznikal ten tlak na vytlačenie takýchto ľudí zo systému a aby postupne nabrali prevahu. Je to dlhodobá záležitosť a práve preto považujem za nebezpečné preťatie tohto tlaku na zmeny, čo len na pár rokov.
No ale kauzy asi vždy budú, nevyhneme sa tomu.
Iste, ale je otázka ako sa k tým kauzám vieme postaviť, ako sa s nimi vieme vyrovnať. To znamená, či sa k tomu súdna hierarchia postaví tak, že sudcu rýchlo odlifrujú zo sudcovského talára. Myslím, že v súdnej hierarchii nie je záujem sa k tomu postaviť. Teraz nie je ani politická vôľa sa k niektorým kauzám postaviť a tým pádom chýba tlak. To je signál pre všetkých.
Treba politický tlak na súdy? Nemali by byť súdy práve od neho oslobodené?
Nie. Politický tlak na súdy by nemal byť a je principiálne neprijateľný, ale pokiaľ samoočistné mechanizmy v justícii nefungujú, tak musí existovať niekto, kto môže zasiahnuť. Pretože to je situácia excesu, to je situácia keď rovnováha mocí nie je ako keby vyvážená. No a potom sa pýtam, kto iní, ako volení zástupcovia, systémovými zmenami, cez zákony a cez tento spôsob tlaku. A cez otvorenú diskusiu, lebo otvorená diskusia je prijateľná vždy a všade. Pozrite sa v Čechách ako sa diskutuje o rozhodnutiach ústavného súdu. Je to búrlivá diskusia či ústavný súd prekračuje hranice, neprekračuje hranice, či je príliš angažovaný. Ten sudcovský aktivizmus je príliš veľký. To je legitímna diskusia. Len z diskusií môžu vzniknúť hranice odkiaľ – pokiaľ pre jednu moc a odkiaľ – pokiaľ pre druhú moc. U nás je to ponímanie nezávislosti v tom zmysle, že medzi súdnou mocou a ostatnými mocami by malo existovať ako keby nejaké vákuum a čokoľvek povedať je neprípustné. To je choré! To je choré, to je zástierka, to je chorý stav.
Štefan Harabin. Je on stelesnením zla v tej justícii?
On sa stal symbolom, ale to nie je o Štefanovi Harabinovi. To je o systéme, ktorý stelesňuje. To je možno nejaký okruh ľudí, ktorí vo vnútro-justičných štruktúrach moci sa dokáže pohybovať. To nie je o jednej osobe. Nebude Harabin, tak naraz zázračne systém bude fungovať ako čistý? Nie, to je štruktúra. Keby to bolo o jednej osobe, tak nikdy nebude Harabin v takej pozícii v akej je.
Je Harabin dobrý terč ? Dobre sa do neho triafa?
Robí si to sám a zjavne si to môže dovoliť hlavne za vlád Roberta Fica.
Ale viacerí ho môžu vnímať ako bojovníka za práva sudcov a čistoty justície.
Práva sudcov a čistota justície sú dva pojmy. Lebo ak si ho spojíme s tým, že je bojovníkom za práva sudcov, to znamená vyššie platy, štrnáste platy, doplatenie nejakého rozdielu voči platom špeciálnych sudcov, tak to mu môže dvíhať popularitu medzi sudcami a s týmto on vždy vie veľmi dobre pracovať. Ale pre mňa zápas o tieto výdobytky nie je aj zápasom o čistotu justície. Čiže tam to určite rovnítko neexistuje.
