BRATISLAVA 7. marca (WebNoviny.sk) – Výbor Európskeho parlamentu pre dopravu a cestovný ruch v pondelok v Bruseli podporil vlaňajší návrh Európskej komisie na ukončenie striedania zimného a letného času v Európskej únii.
Pre názorové rozdiely v tejto polarizujúcej otázke jednotlivé členské krajiny EÚ, tak majú ešte reálne čas na schválenie návrhu do roku 2021. V roku 2018 uskutočnila Európska komisia online prieskum, v ktorom svoj názor vyjadrilo 4,6 milióna ľudí a až 80 percent z nich sa vyjadrilo za zrušenie striedania letného a zimného času.
Ak sa rozhodneme zachovať letný čas oproti tomu zimnému, znamenalo by to, že si naše hodiny natrvalo prestavíme o hodinu dopredu a informácie o východe slnka v našich smartfónoch nám budú ukazovať čas namiesto 4:50 – 3:50 ráno.
Pre niektoré profesie by bolo rozumnejšie zachovať zimný čas, ale sú profesie, ktorým letný vyhovuje viac. Aký dopad to prinesie pre Slovákov? Pre časť Európanov spôsobuje striedanie času mnoho problémov. Sťažujú sa na únavu, poruchy koncentrácie, tráviaceho systému alebo depresie. Okrem toho časový prechod prináša zo sebou aj chaos v doprave, napríklad meškania vlakov, zápchy v centrách miest a s tým logicky prichádza aj podráždenosť a nesústredenosť na cestách.
Vplyvy zmeny času na organizmus
Podľa psychológa Martina Milera pre väčšinu ľudí zmena zimného a letného času znamená komplikáciu ohľadom spánkového komfortu.
„Väčšine ľudí trvá istý čas kým si na nové nastavenie času zvykne a prispôsobí mu svoj spánkový režim, trvá to väčšinou niekoľko dní až niekoľko týždňov. Väčší problém môžu mať ľudia, ktorí trpia poruchami spánku, pre nich môže byť adaptácia na zmenu času náročnejšia. V jednotlivých prípadoch ľudia uvádzajú rozsah týždňov a mesiacov,“ uviedol Miler pre portál WebNoviny.sk a dodal že súvislosti s doterajšími najčastejšími zmenami v tomto kontexte, môžu byť horšia sústredenosť v prechodnom období, čo môže mať negatívny vplyv na pracovný alebo študijný výkon.
Na otázku ako najlepšie zvládať striedanie času vo všeobecnosti psychológ zdôrazňuje, že niektorým ľuďom pri zmene času pomáha, keď obetujú jednu noc bez spánku. „Vo všeobecnosti je to dosť individuálne. Na druhej strane zdá sa, že nás tých zmien čaká už len niekoľko, keďže by sa od roku 2021 malo v EÚ ukončiť striedanie zimného a letného času,“ dodal psychológ Miler.
Spoločná dohoda v rámci členských krajín
Europoslanci Výboru pre dopravu chcú, aby krajiny EÚ koordinovali všetky zmeny spoločne. Je dôležité, pre aký čas sa obyvatelia EÚ rozhodnú, pretože sa to odrazí v spomínanej doprave, v cestovaní či vo fungovaní vnútorného trhu.
Ako sa uvádza v správe EÚ Európska komisia by mala posúdiť rozhodnutie členského štátu zmeniť svoj štandardný čas, aby sa zabezpečilo, že uplatňovanie zimného času v niektorých krajinách a uplatňovanie letného času v iných krajinách, nenaruší fungovanie vnútorného trhu.
Ak Komisia zistí, že plánované opatrenia by mohli výrazne a trvalo brzdiť riadne fungovanie jednotného trhu, môže predložiť návrh na odloženie uplatnenia smernice najviac o 12 mesiacov a predložiť nový legislatívny návrh.
Postoj ministerstva k striedaniu času
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pre WebNoviny.sk uviedlo, že podporuje iniciatívu Európskej komisie ohľadom zrušenia striedania času. Neprikláňa sa však ale ani k letnému ani k štandardnému tzv. zimnému času.
„Permanentný časový režim si Slovenská republika zvolí podľa výsledku rokovaní zástupcov ministerstva zahraničných vecí s ostatnými členskými štátmi EÚ. Pri ďalších rokovaniach je potrebná koordinácia medzi členskými štátmi celkovo a osobitne so susednými štátmi, s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a teda vyhnúť sa komplikáciám napr. pri cezhraničnom obchodovaní, preprave, komunikácii aj cestovaní,“ uvádza sa v stanovisku ministerstva.
Zmena času – VPLYV ZEMEPISNEJ ŠÍRKY A DĹŽKY
Súčasťou definovania času závisí aj od polohy jednotlivých krajín v rôznych časových pásmach. Značný rozdiel v dĺžke dňa medzi severnou a južnou Európu, ktorá ovplyvní rozsah denného svetla na území Európy, je zemepisná šírka – vzdialenosť od rovníka. Tá má za následok určovanie dĺžky dňa.
Napríklad počas najkratšieho dňa v roku, v zimnom slnovrate, mesto nachádzajúce sa na severe Európy, ako je Helsinki, dostane menej ako šesť hodín slnečného žiarenia, zatiaľ čo v letnom slnovrate získava takmer 19 hodín slnečného žiarenia.
Inak to bude vplývať na mestá bližšie k rovníku ako Lisabon či Atény, ktorých dĺžka dňa by trvala okolo 15 hodín v letnom a približne deväť hodín v zimnom slnovrate. A druhým dôležitým faktorom, ktorý nespochybniteľne kooperuje so zemepisnou šírkou je naopak zemepisná dĺžka. Tá definuje miestny čas.