BRATISLAVA 3. júna (WEBNOVINY) – Ženy jednoznačne zarábajú menej na dokázateľne rovnakých pozíciách a dokázateľne vykonávajú prácu rovnakej hodnoty ako muži. Typické je tiež odlišné stanovenie hodnoty práce vykonávanej ženami, hoci môže ísť o prácu rovnakého či podobného charakteru, ako má práca vykonávaná mužmi.
„Svedčí to o androcentricky či sexisticky nastavených hodnotiacich kritériách,“ uvádza sa okrem iného v Súhrnnej správe o rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2010 z dielne rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá sa dostane na budúci týždeň na rokovanie parlamentu.
Prestížne odvetia
Ako sa v správe ďalej pripomína, ženy a muži majú tendenciu pracovať v odlišných odvetviach, čo úzko súvisí s výberom študijného odboru, ale aj so socializáciou k žensky a k mužsky vhodným zamestnaniam. Navyše tzv. feminizované odvetvia sú zvyčajne menej trhovo prestížne, celkovo sú v nich nižšie mzdy, ale sú aj menej v pozornosti štátnych ekonomických stimulov či stratégií podpory.
„Vo svojej podstate však rodová segregácia trhu práce nemôže byť vnímaná ako príčina rodových príjmových rozdielov, problém je hierarchizácia a nižšie ohodnotenie tzv. ženských prác a odvetví,“ upozorňuje sa v správe. Na mzdové rozdiely vplýva aj vyššia pravdepodobnosť a častejšie prerušovanie kariér žien v dôsledku rodovo stereotypného vnímania a očakávaní spojených s ich materskou rolou v spoločnosti, ako aj vyššia pravdepodobnosť opakovaných a dlhších období nezamestnanosti na rozdiel od mužov, ktorých pracovná kariéra má viac lineárny charakter.
Na úroveň rodového mzdového rozdielu významne vplýva úroveň dosiahnutého vzdelania ženy, hoci rozdiel sa úplne neeliminuje dokonca ani u najvyššie kvalifikovaných žien.
V niektorých prípadoch sa dokonca ešte aj zväčšuje. Signifikantným faktorom je aj vek ženy – zatiaľ čo najnižšie rodové mzdové rozdiely sú vo vekových kategóriách pod 30 rokov, vo vyšších vekových kategóriách dosahuje až päťnásobok.
Jednou zo základných charakteristík rodových mzdových rozdielov je fakt, že v najnižších mzdových pásmach pracuje výrazne viac žien ako mužov.
Hrubú mesačnú mzdu od 300 do 350 eur poberá približne šesť percent žien a 4,2 percenta mužov, 350 až 400 eur asi deväť percent žien a 4,2 percenta mužov, 400 až 450 eur až 8,5 percenta žien, ale len päť percent mužov.
Rodový mzdový rozdiel je 21,9%
Medzi základné ukazovatele rodových mzdových rozdielov patrí percentuálny rozdiel priemernej hrubej hodinovej mzdy žien a mužov. Rodový mzdový rozdiel v neupravenej forme podľa metodiky Eurostatu sa za ostatné roky znižoval, v roku 2009 sa však opäť zvýšil a dosiahol hodnotu 21,9 percenta. Pritom v členských krajinách Európskej únie sa priemer už dlhodobo pohybuje na úrovni 17 percent. Rodový mzdový rozdiel na základe hrubej mesačnej mzdy v hospodárstve v štvrtom štvrťroku 2010 dosiahol 23,9 percenta v neprospech žien.
Rodový mzdový rozdiel v podnikateľskej sfére je tradične vyšší ako v nepodnikateľskej a v štvrtom štvrťroku 2010 dosiahol 23,4 percenta, resp. 17,4 percenta v neprospech žien. Najväčšie rozdiely na priemernej mesačnej mzdy žien a mužov v hospodárstve SR sa podieľajú všetky zložky mzdy, od jej základu až po mzdu za pohotovosť.
Osobitne sú u mužov vyššie hlavne prémie a odmeny, ktoré sú takmer dvakrát vyššie ako u žien. Z hľadiska veku sa rodový mzdový rozdiel začína dramaticky zvyšovať medzi 25 až 30-tym rokom ženy, vrchol dosahuje vo veku 35 a do jej 50-tich rokov sa drží na 22-percentnej hladine.
Do dôchodku ženy klesá na približne 10 percent. Toto je vývoj v podnikateľskej sfére, kde mzdové rozdiely výrazne ovplyvňuje materstvo ženy, ktoré sa stáva pre ňu sociálnym znevýhodnením. V nepodnikateľskej sfére sa rodový mzdový rozdiel udržuje na pomerne stabilnej úrovni a mzdová mobilita mužov nie je taká vzostupná ako v podnikateľskej sfére.
