Ženy na Slovensku žijú s väčšou pravdepodobnosťou v chudobe viac ako muži. Príčinami sú najmä prerušená história zamestnania pre narodenie dieťaťa, vyššia miera čiastočných pracovných úväzkov či koncentrácia v nízko príjmovej práci, akou je napríklad školstvo či zdravotníctvo.
Pre agentúru SITA to uviedli analytici z Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR) Jana Jablonická-Zezulová a Andrej Kuruc.
Chybný rodový stereotyp
Upozornili tiež, že v domácnostiach, kde je nízky príjem, majú ženy vyšší stres a väčšie bremeno starostlivosti o rodinný rozpočet či manažovanie dlhu.
„Je často chybný predpoklad a rodový stereotyp, že ženy majú alebo by mali mať prístup k príjmu partnera a že hlavná rola žien je starostlivosť o deti, blízkych a domácnosť,“ vysvetlili analytici.
Keďže je príjem mužov počas života vyšší, veľa žien v domácnostiach bez príjmu partnera trpí chudobou. Najmä dve zraniteľné skupiny sú v riziku hranici chudoby, a to osamelé matky a ženy na dôchodku, ktoré žijú samy.
Podľa Eurostatu dostáva plný dôchodok v Európskej únii 49 percent žien – dôchodkýň, pričom u mužov je to 92 percent.
Väčšia materiálna deprivácia
Analytici zároveň uviedli, že ženy sú viac zaťažené nákladmi na domácnosť a viac materiálne deprimované. Znamená to, že napríklad nedokážu platiť nájomné či energie.
Ženy – samoživiteľky s nízkym príjmom a materiálnou depriváciou z dlhodobého hľadiska obmedzujú svoje sociálne aktivity. Spôsobuje im to stres vo vzťahoch, a to aj vo vzťahu k deťom, ktorý sa stáva hlavnou črtou každodenného života.
Nedostatok peňazí negatívne vplýva na kvalitu bývania, zdravia a sociálnu situáciu žien. „Pritom väčší podiel žien ako mužov si každodenne robí starosti o to, ako zabezpečiť rodinu, ako si dovoliť veci, ktoré ich domácnosť potrebuje, a preto sa môžu cítiť viac sociálne izolované a v depresii kvôli dostatku peňazí,“ tvrdia analytici.
Mladí muži majú viac sociálnych kontaktov, participujú viac ako ženy a viac využívajú aj voľný čas. V tejto súvislosti analytici dodali, že neexistuje ucelená stratégia a akčné plány na redukciu chodby a sociálneho vylúčenia, ktoré by boli pravidelne vyhodnocované.
Málo žien na vysokých postoch
Existujú rôznorodé správy o sociálnej situácii obyvateľov Slovenska, ktoré sú vyhodnocované každoročne, ale ich záväznosť je diskutabilná.
Zároveň nie všetky údaje sú v nich rodovo členené a nevenujú sa špecificky uplatňovaniu rodového hľadiska v oblasti sociálneho vylúčenia a chudoby.
Analytici z IVPR tiež upozornili na nízke zastúpenie žien v rozhodovaní vo vysokých funkciách.
„Napriek tomu, že volení reprezentani a reprezentantky by mali zastupovať a odrážať rozloženie populácie – 51 percent žien a 49 percent mužov, na Slovensku je v roku 2020 v parlamente len 31 poslankýň, čo znamená 20,7 percenta z celkového počtu poslancov, poslankýň,“ vysvetlili analytici.
Na Slovensku je vo vláde 18, 7 percenta žien, čo v realite predstavuje tri ženy ministerky. Tým je Slovensko na chvoste Európskej únie.