Zdravotnícki pracovníci a zamestnanci zariadení sociálnych služieb sa ľahšie dostanú k úrazovému príplatku zo Sociálnej poisťovne. Ak im zamestnávateľ potvrdí, že ich choroba vznikla v práci, Sociálna poisťovňa bude považovať podmienku choroby z povolania za splnenú.
Péenka približne vo výške mzdy
Konanie Sociálnej poisťovne o nároku na úrazový príplatok sa tak v týchto prípadoch urýchli. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Suma úrazového príplatku bude vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca. Spolu s náhradou príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, resp. nemocenským, tak zamestnanec dostane 80 % jeho hrubého príjmu.
Viac o téme: Koronavírus
Ľahšie získanie nároku na úrazový príplatok nazvala vláda COVID príplatok. Tento príplatok je určený pre zdravotníckych pracovníkov a zamestnancov zariadení sociálnych služieb. „Zabezpečí sa tým to, aby všetci zamestnanci, ktorí ochorejú v práci pri starostlivosti o ľudí, aj pri práci s pozitívnymi vzorkami, mali preplácanú péenku približne vo výške plnej čistej mzdy,“ povedal premiér Igor Matovič po rokovaní vlády v polovici októbra tohto roka.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírus
Pri zamestnancovi s hrubou mzdou tisíc eur to podľa neho bude 110 percent čistej mzdy a pri 2-tisíc eurovej hrubej mzde pôjde o 115 percent čistej mzdy. „Pri vyšších platoch to trošku klesá,“ dodal predseda vlády.
Kontakt má byť preukázateľný
Úrazový príplatok dorovnáva rozdiel medzi príjmom zamestnanca pred vznikom choroby z povolania a nemocenským, resp. náhradou príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. „Účelom úrazového príplatku je teda v zásade dorovnať rozdiel v príjme zamestnanca spôsobený chorobou alebo úrazom,“ tvrdí rezort práce.
Ochorenie COVID-19 vzniklo v práci vtedy, ak je preukázateľný kontakt zamestnanca s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom ako súčasť plnenia pracovných úloh alebo pracovných činností. „Nárok na úrazový príplatok s použitím tejto fikcie vznikne za predpokladu, že zamestnanec je uznaný za dočasne práceneschopného počas krízovej situácie. Tento nárok mu bude trvať aj po skončení krízovej situácie, a to až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti,“ uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí. Ak má zamestnávateľ pochybnosti o príčinnej súvislosti vzniku ochorenia COVID-19 s výkonom zamestnania jeho zamestnanca a teda nepotvrdí túto skutočnosť, o splnení podmienky uznania choroby z povolania sa rozhodne štandardne, teda na základe uznania choroby z povolania špecializovaným pracoviskom.