BRATISLAVA 28. októbra (WEBNOVINY) – Legendárny slovenský hudobník Meky Žbirka ukončil svoje koncertné turné, na ktorom ho sprevádzal aj orchester, v stredu podvečer v Bratislave. Na spoluzakladateľa kapely Modus čakala beznádejne vypredaná Športová hala Pasienky, čo sľubovalo výborné zakončenie celého turné. Svojím typickým odľahčeným štýlom si už na začiatku koncertu získal každého v sále: „Viete, raz mi brat povedal: Ty urobíš kariéru. Ty máš výbornú tvár pre rádio.“
Po krátkom preslove odštartoval koncert pesničkou Ako Obrázok z debutového, tridsať rokov starého albumu Doktor Sen (1980). Len o niečo novšie boli nasledujúce dve piesne Možno sa ti zdá a Drahá. Žbirka v prvej časti vystúpenia nechal členov orchestra v šatni a vystačil si iba so sprievodnou kapelou, ktorú tvorili českí inštrumentalisti. Spomedzi nich vyzdvihol najmä gitaristu Honzu Ponocného. Spomenul ale aj bývalých spolupracovníkov, či už Mariku Gombitovú, Janka Lehotského a pred skladbou Dr. Jekyll a Mr. Hyde aj Laca Lučeniča. Jeho prvým hosťom v Bratislave bola speváčka Magdalena Šalamounová, s ktorou si zaspieval jednu z novších piesní s názvom Tento Song. Spevák si neskôr na pódium pozval ešte speváčku Marthu, ktorá si s ním zaspievala hit Co bolí to přebolí. Diváci, ktorí čakali na Žbirkove spojenie so 40-členným orchestrom Cappella Istropolitana, sa dočkali po interpretácii piesní 22 dní a Biely kvet.
Rodák z Bratislavy, ktorý už roky žije v Prahe, odpálil druhú časť naozaj vo veľkom štýle a to nesmrteľnou Baladou o poľných vtákoch. Mimoriadne silná bola aj zhudobnená báseň Jesenná láska od Miroslava Válka. Žbirka je hitmakerom v pravom zmysle slova a sám na koncerte poznamenal, že niektoré skladby musí zahrať v skrátenej verzii, aby sa do programu vôbec vošli. Tzv. medley vytvoril zo skladieb ako V slepých uličkách, Nechodí alebo Katka. Naopak v plnej dĺžke, navyše s orchestrom, zazneli piesne Zažni, Múr našich lások, Len s ňou a Denisa. Spevák, ktorý sa na scéne pohybuje už viac ako 30 rokov, si počas svojho koncertu od publika vyslúžil dvakrát standing ovation. Dirigent Adrián Kokoš motivovaný silným potleskom hnal orchester neúnavne ďalej. Žbirkove piesne v špeciálne upravených aranžmánoch Martina Hyblera zneli v tej chvíli naživo silnejšie ako kedykoľvek predtým. Milovník tvorby The Beatles si v stredu večer, tak ako aj avizoval, neodpustil jednu pieseň od svojich obľúbencov. Voľba padla na slávnu Hey Jude, ktorá sa tak dočkala ďalšej, tentoraz slovensko-českej premeny. Ďalšie standing ovation spevák umlčal slovami: „Vždy, keď prídem domov, tak sa ma pýtajú, že ako bolo. Viete čo im poviem? Pridávali sme.“ Z pozadia vtedy už zneli prvé tóny bájnej Atlantídy, nie toho slávneho mesta Solóna a Platóna, ale na česko-slovenskej scéne rovnako slávnej balady. Na dlhotrvajúci potlesk odpovedal Žbirka poslednou piesňou večera s názvom Mám rád a rozlúčil sa s preplnenou halou na bratislavských Pasienkoch.
