BRATISLAVA 4. marca (WEBNOVINY) – Slováci sa o dianie v Európskej únii zaujímajú menej ako pred niekoľkými rokmi.
Kým v roku 2006 sa o udalosti na celoeurópskej úrovni zaujímalo 52 percent občanov Slovenska, v súčasnosti je to 40 percent.
Celoeurópsky trend je pritom opačný. O dianie v EÚ sa dnes zaujíma 51 percent občanov členských štátov, čo je o sedem percent viac ako v roku 2006. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometer, ktorý sa uskutočnil v novembri a decembri 2012 na vzorke 26 739 ľudí.
„Nárast záujmu je podmienený skutočnosťou, že európske témy sa stali kľúčovými súčasťami debát v členských štátoch EÚ,“ povedal Dionýz Hochel z Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu v SR.
Záborska nepocítila pokles záujmu
Najväčší nárast záujmu bol zaznamenaný vo Švédsku, Holandsku a vo Veľkej Británii. Pokles záujmu bol zaregistrovaný v Česku, Poľsku a na Slovensku. „Tie prvé čísla boli skôr také entuziastické. Teraz sa občanov to dianie v EÚ možno viac dotýka, sme v čase krízy. Reálnejšie sa pozerajú na život,“ nazdáva sa slovenská europoslankyňa Anna Záborská (KDH).
Výsledky z minuloročného Eurobarometra sú podľa jej slov reálnejšie ako tie z roku 2006.
„Ja beriem do úvahy viac to číslo, ktoré vyšlo teraz,“ dodala. Europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD) si naopak nemyslí, že záujem Slovákov o EÚ klesá.
„Nemôžem povedať, že by som mala pocit, keď som na prednáškach v školách alebo na stretnutiach s médiami, že by poklesol záujem o dianie v EÚ,“ hovorí. Skôr si myslí, že Slováci sa začínajú zaujímať o konkrétne veci a problémy. Podľa poslanca EP Sergeja Kozlíka (HZDS-ĽS) je pokles, ktorý ukázal prieskum, logickým dôsledkom. „Vyjadruje to, aká je frekvencia europoslancov v slovenských médiách,“ poznamenal Kozlík.
Čo by mal robiť europarlament?
Prieskum zisťoval aj záujem ľudí o prácu Európskeho parlamentu. Ten by sa mal podľa občanov členských štátov zaoberať najmä ochranou ľudských práv (56 percent) a bojom proti chudobe (53 percent). Viac ako tretina respondentov (35 percent) si myslí, že europarlament by sa mal zaoberať najmä koordináciou ekonomických, rozpočtových a daňových politík. Väčšina Slovákov (61 percent) požaduje najmä ochranu ľudských práv, koordináciu ekonomických politík (45 percent) a solidaritu medzi štátmi (44 percent).
Na otázku, akú úlohu zohráva EP v rozhodovaní v rámci EÚ, tri štvrtiny občanov odpovedalo, že dôležitú, pätina ju označila za nedôležitú a odpovedať nevedelo päť percent. Väčšina Slovákov považuje úlohu EP za dôležitú (87 percent), 11 percent si myslí, že úloha EP nie je podstatná.
