Spotrebné dane nemajú na Slovensku výrazný vplyv na klesajúcu spotrebu piva.
Konštatuje to Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR, podľa ktorého trend klesajúceho dopytu po zlatistom moku je globálny a s výškou spotrebnej dane takmer nesúvisí. „V podmienkach Slovenska tvorí spotrebná daň približne 15 % konečnej ceny fľaškového piva. V prípade čapovaného je to značne menej,“ uvádza inštitút vo zverejnenej analýze.
Skutočným dôvodom poklesu spotreby piva je podľa IFP zmena preferencií spotrebiteľov, ktorá sa na jednej strane prejavuje zníženým objemom konzumácie v reštauračných zariadeniach a na strane druhej zvýšeným záujmom diverzifikovať smerom od tradičných pív k pivám unikátnej chuti a kvality.
„Zo zmeny trendu však v podmienkach SR profitujú predovšetkým nadnárodní producenti a v obmedzenom rozsahu rozrastajúci sa segment tzv. mikro pivovarov. Klesajúci dopyt po pive je tak problémom predovšetkým pre malé pivovary, ktorých možnosti presadiť sa v rámci distribučných sietí sú vzhľadom na oligopolizáciu slovenského trhu obmedzené,“ konštatuje IFP.
Malé priemyselné pivovary na Slovensku tak podľa Inštitútu finančnej politiky budú musieť vzhľadom na obmedzené možnosti profitovania z presunu dopytu smerom k „balenému“ pivu hľadať alternatívne spôsoby, ako osloviť spotrebiteľa. „Dôvodom na optimizmus im však môže byť kontinuálne rastúci záujem aj tradične konzervatívneho slovenského spotrebiteľa o diverzitu a chuť,“ dodáva IFP.
Situácia na trhu s pivom v Európskej únii a na Slovensku zodpovedá podľa inštitútu globálnym trendom, keď v posledných rokoch možno badať klesajúcu produkciu, ako aj spotrebu piva. „Dôvodom klesajúcej spotreby piva sa paradoxne javí byť aj skutočnosť, že Slováci sa stávajú bohatšími. Vyšší disponibilný príjem sa odráža v presune preferencií zákazníkov konzumovať víno a tvrdý alkohol na jednej strane, a prémiové, prípadne nízko alkoholické a nealkoholické pivo na strane druhej,“ dodáva IFP.