Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v utorok zamietol prípad, ktorý podali traja britskí poslanci s obvinením, že britská vláda nedostatočne bojovala proti ruskému zasahovaniu do volieb. Rozhodnutie súdu nadväzuje na žalobu, ktorú podala trojica poslancov po tom, čo ju v roku 2021 zamietol britský Najvyšší súd.
Poslanci Ben Bradshaw (Labouristická strana), Caroline Lucasová (Strana zelených) a Alyn Smith (Škótska národná strana) tvrdili, že vláda nesplnila svoju povinnosť podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach, keď nevyšetrila „dôveryhodné obvinenia“ o zasahovaní do volebného systému. Sťažnosť sa týkala referenda o nezávislosti Škótska v roku 2014, referenda o brexite v roku 2016 a parlamentných volieb v roku 2019.
Ruskej strednej triede treba zakázať vstup do Európy, vraví bývalý britský minister obrany
Správa parlamentného Výboru pre spravodajské služby a bezpečnosť z roku 2020 uviedla, že nie je možné dospieť k pevným záverom o ruskom zasahovaní, no zároveň konštatovala, že vláda Borisa Johnsona „stratila prehľad o situácii“. Kritici poukazovali aj na väzby Konzervatívnej strany na bohatých ruských darcov ako na možný dôvod nečinnosti voči Moskve.
V rozhodnutí ESĽP uviedol, že sa stotožňuje s argumentom britskej vlády, podľa ktorého sťažovatelia nemôžu byť považovaní za „obete“ údajného porušenia zákona. Nepredložili dôkazy, že boli „osobne a priamo“ ovplyvnení zlyhaniami štátu, alebo že „samotná podstata“ volebného procesu bola narušená.
Ministerka Sturgeonová oznámila rezignáciu. Verí, že jej nástupca povedie Škótsko k nezávislosti
„Štáty by nemali zostať pasívne, keď čelia dôkazom, že ich demokratické procesy sú ohrozené,“ uviedol súd vo verdikte. Zároveň však dodal, že štátom treba priznať „široký priestor na uváženie“ v tom, ako s takýmito hrozbami naložia, a reakcia Spojeného kráľovstva „neprekročila široký priestor na uváženie, ktorý mu v tejto oblasti prináleží“.
Súd však poznamenal, že „v reakcii vlády boli nepochybne nedostatky“. ESĽP rozhoduje o porušení Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý ratifikovalo 46 krajín.
