BRATISLAVA 14. januára (WEBNOVINY) – Obyvatelia západnej a severnej Európy sú spokojnejší a šťastnejší so svojím životom než Slováci a obyvatelia ďalších nových členských štátov Európskej únie. Vyplynulo to zo štúdie EÚ.
Tá sa snažila zachytiť, ako občania únie sami hodnotia vlastný blahobyt a spokojnosť s kvalitou svojho života. Ide teda o čisto individuálny pohľad na vlastný život. Slovenský index spokojnosti so životom v stupnici od jedna do desať, pričom jedna znamená najmenej spokojný a desať najviac spokojný, bol 6,39 bodu.
Najspokojnejšími sú Dáni
Česi evidovali 6,43 bodu, Rakúšania 7,66 bodu, avšak Maďari 5,77 bodu. Najspokojnejší v Európe boli Dáni s hodnotením 8,37 bodu. Druhý bol Island, nasledovalo Fínsko, Švédsko, či Luxembursko.
Ako ďalej komentoval výsledky štúdie hlavný stratég Sberbank Slovensko Martin Barto, zistilo sa, že úroveň spokojnosti so životom rastie úmerne s úrovňou hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa.
„My sa od tohto trendu navyše negatívne odchyľujeme, na rozdiel od Poliakov či Rumunov, ktorí sú spokojnejší než my, hoci ich ekonomika produkuje menej. Tento pocit sa prenáša do celej spoločnosti a formuje celkovú náladu v krajine – hovorí sa tomu „blbá“ nálada,“ povedal Barto.
Ľudí trápi zdravie a peniaze
Správa sa zamerala aj na analýzu rozdielov medzi najspokojnejšími a najnespokojnejšími ľuďmi v danej krajine. V prípade Slovenska sa podľa Barta zistilo, že faktormi, ktoré odlišujú spokojných a nespokojných, sú najmä silné zdravotné obmedzenia každodenných činností, príjem, vyšší vek a dlhodobá nezamestnanosť.
Tieto zistenia sú aj v súlade so štúdiou OECD o zdraví, podľa ktorej je Slovensko na tom zďaleka najhoršie, čo sa týka obmedzení starších občanov v ich každodenných činnostiach.
Dôležitosť faktoru príjmu a dlhodobej nezamestnanosti je podľa Barta spoločná väčšine post-socialistických štátov a súvisí so slabšou úrovňou HDP. V prípade Slovenska aj s nízkou a zhoršujúcou sa kvalitou verejných služieb a neistotou ohľadne zamestnania.
„Navyše, vnímanie ekonomickej situácie vlastnej domácnosti je u nás spomedzi štátov únie piate najhoršie, po Grécku, Bulharsku, Maďarsku a Rumunsku, a to napriek tomu, že kríza neprispela k zväčšeniu príjmovej nerovnosti, ani výrazne nezhoršila počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. Dokonca seniori na Slovensku sú na tom ešte horšie. Máme tretí najvyšší podiel seniorov v únii, ktorí vnímajú ťažkosti pri vychádzaní s peniazmi,“ skonštatoval Barto.
