Zaočkujú proti COVID-19 aj ľudí bez domova? Nevieme, informácie sa líšia, hovorí šéfka združenia Vagus Karová

Na to, aby človek prišiel o všetko a zostal na ulici, stačí naozaj málo. Spoločnosť pritom častokrát k problému bezdomovectva pristupuje s predsudkami. Proti ním sa snaží bojovať aj občianske združenie Vagus, v prvom rade sa však zameriava na pomoc ľuďom bez domova.

Riaditeľka organizácie Alexandra Karová v rozhovore pre Webnoviny.sk porozprávala, ako ich prácu ovplyvnila pandémia a ako ju prežívajú samotní ľudia na ulici. Tiež o tom, prečo je problém ich očkovať a že naša legislatíva pojem človek bez domova ani nepozná.

Už viac ako rok naše životy ovplyvňuje celosvetová pandémia. Aký vplyv mala na chod vašej organizácie?

Samozrejme, tak ako všetko, aj nás zasiahla pandémia. Keďže v priestoroch sa nemohlo združovať veľa ľudí, rozdelili sme si služby v dennom centre na dve zmeny, aby sme mohli poskytnúť pomoc čo najviac ľuďom. Ďalej sme sa zamerali na prístup ľudí bez domova k rúškam, dezinfekcii a hlavne informáciám.

Ako ste riešili prakticky, že počet ľudí združujúcich sa na jednom mieste bol regulovaný? Predsa len, priestory ste nemohli zväčšiť, aby ste dodržali nariadenia a zároveň ubytovali všetkých ľudí bez domova.

Museli sme našim klientom oznámiť, že sa mení počet vstupov a poprosiť ich o trpezlivosť. Vždy, keď niekto z centra odišiel, niekto nový mohol prísť. Kolegovia postupne premysleli úplne nový systém otváracích hodín Domca. Rozdelili ich na dve zmeny, rannú a poobednú tak, aby mohlo centrum navštevovať čo najviac ľudí a všetci mali rovnaký prístup k službám. V najbližších týždňoch, pretože sa začínajú opatrenia pomaly uvoľňovať, budeme robiť medzi našimi klientmi prieskum, ktorý variant im najviac vyhovuje.

Negatívny test na koronavírus potrebujú aj bezdomovci, do nocľahárne ich inak nevpustia

Ako zvládali túto situáciu ľudia bez domova?

Bolo to pre nich veľmi frustrujúce, pretože mali ešte menej informácií ako my sami. Nevedeli, čo sa deje a čo s nimi bude. Tým, že sa zatvoril gastro priemysel, v ktorom bolo zamestnaných najviac našich klientov, o prácu znova prišli. Preto sme vo Vaguse posilnili aj varenie v našom dennom centre Domec a tiež rozdávanie trvanlivých potravín v teréne. Od začiatku roka každý týždeň testujeme. Momentálne riešime otázku očkovania.

65% ľudí bez domova by sa dalo zaočkovať.

O zaradení do očkovacieho procesu momentálne rozhoduje vek. Nemali by ľudia, ktorí patria do najohrozenejšej skupiny, teda aj ľudia bez domova, byť uprednostnení?

V tomto prípade sú problémom mätúce informácie. Na začiatku očkovania boli ľudia bez domova zaradení do prvej skupiny, potom ich preradili do štvrtej či piatej. Hlavným problémom je, že naši klienti majú dlh v zdravotnej poisťovni. Teda nemajú právo na zdravotnú starostlivosť, iba v prípade ohrozenia života. Komunikovali sme s viacerými subjektmi o tomto probléme, no nedostali sme jednotnú informáciu. Jedna strana tvrdí, že sa to dá, druhá, že nie a tretia, že je to možné za určitý poplatok, a to 20 eur.

Majú vôbec ľudia bez domova o očkovanie záujem?

V organizáciách bol realizovaný prieskum záujmu o očkovanie ľudí bez domova, z ktorého sa zistilo, že 65% ľudí bez domova by sa dalo zaočkovať. Jeden klient z inej organizácie si našetril aj tú čiastku 20 eur, aby sa mohol dať zaočkovať. Bol pripravený za vakcináciu zaplatiť, no napriek tomu zaočkovaný nebol. Pre niektorých je problémom aj dostavenie sa na termín. Ľudia bez domova musia cestovať za očkovaním cez celé mesto peši, keďže nemajú financie na električenku, čo je veľmi náročné. Najideálnejším riešením by bolo očkovanie v našom dennom centre Domec jednodávkovou vakcínou.

Hovorili ste o tom so zástupcami ministerstva zdravotníctva? Prisľúbili vám, že štát zabezpečí mobilné očkovanie v centrách?

Diskutujeme o tejto téme s Bratislavským samosprávnym krajom, o možnostiach ako by sa dalo čo najdostupnejšie pristúpiť k očkovaniu ľudí bez domova, ktorí majú dlh na zdravotnej poisťovni. Konzultovali sme aj o vhodnom druhu vakcíny, ktorá bude bezpečná a zároveň jednodávková, aby sme zjednodušili proces.

Zvýšil sa počet záujemcov o vašu pomoc počas pandémie?

Áno, počas prvej vlny pandémie koronavírusu sme zaznamenali vyšší počet ľudí bez domova, ktorí žiadali o pomoc. Bežne mávame 40 až 45 nových klientov mesačne. Počas prvých troch mesiacov pandémie sa zvýšil o 35 ľudí. Určite vplyvom pandémie pribudlo aj viac prípadov ľudí bez domova. Zatiaľ nepociťujeme markantný nárast, no myslím si, že to ešte len príde, keď sa znovu obnoví ekonomika a firmy stratia štátne dotácie.

V súčasnosti sa bavíme o akých počtoch ľudí bez domova?

Podľa údajov neziskových organizácií by sa malo iba v hlavnom meste nachádzať až 4 000 ľudí bez domova. Denné centrum počas minulého roka prijalo 545 nových klientov. Vydali sme 20 500 porcií jedla, ošetrovňa bola navštívená 1 622-krát a sociálne poradenstvo bolo poskytnuté až 2 385-krát.

V Humennom sa dočkali pomoci ľudia po povodni aj bezdomovci, podporila ich komunitná nadácia

Máte informácie, koľko celkovo ľudí bez domova sa doteraz nakazilo novým koronavírusom?

V Bratislave bolo s potvrdeným koronavírusom v karanténnom zariadení hlavného mesta a v nocľahárni celkovo ubytovaných asi 300 ľudí.

Považujeme za neprístupné, aby príslušníci policajného zboru reagovali na akéhokoľvek občana násilím.

V marci ste informovali o prípade vášho klienta, ktorý bol pokutovaný za prekročenie okresu v čase zákazu vychádzania. Na upustenie od pokutovania ľudí bez domova apelovala aj ombudsmanka a prípad prešiel cez viaceré ministerstvá a subjekty. Podarilo sa vybaviť výnimku pre ľudí bez domova od pokutovania?

V tomto konkrétnom prípade sme apelovali na rezorty, ktoré boli za to zodpovedné. Prípadu sa chytila Vladimíra Marcinková a Lucia Žitňanská, čím sa začal rýchlejšie riešiť. Nepodarilo sa nám presadiť všetky podmienky, ktoré sme chceli, no úrady sľúbili, že budú zohľadňovať podobné prípady. Oslovené subjekty tvrdia, že nemajú na čom postaviť výnimku, keďže naše zákony nepoznajú termín človek bez domova. Aby sme predišli podobným incidentom, začali sme vydávať našim klientom potvrdenia o využití našich služieb. Avšak, rozhodnutie udeliť či neudeliť pokutu je na posúdení policajta.

Ktoré podmienky sa vám nepodarilo presadiť?

Podarilo sa nám tému dostať do vlády, venovalo sa jej niekoľko ministrov, s prísľubom, že budú tento problém komunikovať na krajských riaditeľov policajných zborov.

Akú máte spätnú väzbu z terénu na správanie policajtov k ľuďom bez domova?

Ide o dlhodobý problém, nie na dennej báze, avšak stretávame sa s tým. V poslednom období máme dobrý vzťah s mestskou políciou, ktorá bola počas pandémie nápomocná a pomáhala nám aj pri testovaniach. Vo všeobecnosti sa stretávame aj s tým, že klientov fyzicky napadnú, komunikujú agresívne alebo nevedia, ako s ľuďmi bez domova komunikovať, a preto volia najjednoduchšiu cestu.

V Prahe sa snažia nájsť riešenia na situáciu s bezdomovcami, zháňajú im ubytovanie

Bol medializovaný prípad, kedy policajt kopal pred obchodným domov do bezdomovca. Policajný prezident na jednej strane odsúdil takéto správanie, na druhej povedal, že nič nie je čiernobiele. Ako vnímate jeho postoj a celkovo tento incident?

Považujeme za neprístupné, aby príslušníci policajného zboru reagovali na akéhokoľvek občana násilím. To, že sa človek zdržiava na mieste, kde prekáža okoliu, je pod vplyvom alkoholu alebo sa dopustí krádeže, nie sú poľahčujúce okolnosti pre agresivitu. Ak bolo takéto násilné konanie podporené tým, že šlo o človeka bez domova, tak policajný príslušník by mal voliť rovnaký prístup bez ohľadu, či ide o človeka bez domova alebo nie. Veríme, že z tohto činu budú vyvodené dôsledky a podniknuté kroky k prevencii opakovania takýchto prípadov.

Človek bez domova si musí premyslieť, či sa mu oplatí prácu zobrať.

Keďže vaša organizácia funguje už 10 rokov, viete zhodnotiť, ako sa zmenil postoj spoločnosti k problému bezdomovectva. Sú ľudia viac vnímaví alebo naopak majú ešte stále predsudky voči vašim klientom?

Áno, stretávame sa ešte stále s názormi typu „oni sú iba leniví, môžu si za to sami“ alebo „na čo by som mu pomáhal, aj tak to iba prepije“. Je pravda, že veľa ľudí bez domova trpí nejakým druhom závislosti. Nie vždy je však jasné, či tento problém vzniká kvôli bezdomovectvu alebo sa človek ocitol na ulici práve kvôli závislosti.

Ďalším problémom je práca. Človek bez domova si musí premyslieť, či sa mu oplatí prácu zobrať. Keď máte dlhy, nemáte kde bývať, tak vám každý povie, aby ste šli pracovať. Lenže, keď tie dlhy máte a zamestnáte sa, tak veľká časť zárobku putuje na zaplatenie exekúcie. Tým pádom vám neostanú peniaze na základné životné potreby.
Môže sa zdať, že práca by bola rýchlou odpoveďou na vyriešenie problému bezdomovectva, no nie je to tak.

Navyše, ak nemáte možnosť riešiť tieto veci s nejakým sociálnym poradcom, tak je to naozaj veľmi ťažké. Na druhej strane, keď si porovnám momentálne vnímanie tohto problému s rokom 2011, kedy sme začínali, tak vidím, že povedomie ľudí aj poskytnutie pomoci stúpa. Možno to ľudia viac chápu, možno sú tejto téme viac otvorenejší a možno si len viac uvedomujú, že dostať sa na ulicu sa dá veľmi rýchlo.

Za 10 rokov existencie Vagusu sa vám podarilo vybudovať denné centrum Domec, vytvoriť projekty Street Work a Integračný program či kaviareň Dobré&Dobré, kde pracovali aj ľudia bez domova. Aké sú vízie Vagusu do budúcna?

Aktuálne sa sústredíme na stabilizáciu Integračného programu, systémové zmeny ako definícia pojmu človek bez domova v zákone a viac sa sústrediť na poskytovanie prevencie pred stratou bývania. V budúcnosti by sme radi rozšírili naše pôsobenie do ďalších miest na Slovensku.

Môžete v krátkosti priblížiť, o čom je Integračný program, pre tých, ktorí ho nepoznajú a čo znamená, že pracujete na jeho stabilizácii?

Program bol až do roku 2019 súčasťou denného nízkoprahového centra Domec, ktoré navštevovalo stále viac a viac záujemcov. Rozhodli sme sa teda pre vznik samostatného Integračného centra, ktoré je zamerané na podporu bývania, zamestnávania a prevencie. Dôležitou súčasťou je dlhodobé a odborné sociálne poradenstvo, ktoré sprevádza ľudí všetkými dôležitými oblasťami, ktoré treba vyriešiť, aby mohli ľudia viesť plnohodnotný a samostatný život.

Môžu nejako pomôcť bežní ľudia? Napríklad stať sa dobrovoľníkom vo Vaguse?

Do nášho tímu hľadáme dobrovoľníkov na každodenné varenie obedov. Záujemcovia o poskytnutie pomoci sa môžu tiež zapojiť do zbierok alebo využiť možnosť individuálneho a pravidelného darcovstva.